verejná diskusia k návrhu novely zákona o prokuratúre

Bratislava, 3. júna 2020: Verejná diskusia k návrhu novely zákona o prokuratúre: 24. júna 2020 by sme radi pozvali odborníkov ako aj verejnosť na verejnú diskusiu k návrhu novely zákona o prokuratúre priamo v parlamente. Rád by som pripomenul, že ju organizujeme až po prvom čítaní práve preto, aby diskusia mala legitimitu byť verejnou diskusiou k návrhu a nie odborným seminárom. Okrem pozvaného okruhu odborníkov, radi umožníme aj širokej verejnosti diskutovať o našom návrhu. 

novely zákona o štátnej službe

Bratislava, 2. júna 2020: Ústavnoprávny výbor na dnešnom zasadnutí predbežne prerokoval návrh bývalého prezidenta SR ohľadom novely zákona o štátnej službe, návrh prezidentky SR, týkajúci sa zrušenia moratória na volebné prieskumy a tri návrhy skupiny poslancov o školskom zákone v súvislosti s domácim vzdelávaním, novely zákona o sociálnom poistení a zdravotnom poistení v súvislosti s navýšením vymeriavacích základov pre platby poistného a zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Vo všetkých prípadoch ide o návrhy podané na Ústavný súd Slovenskej republiky na posúdenie ich súladu s Ústavou SR, v ktorých bola Národná rada SR požiadaná o stanovisko. O tom, či výbor odporučí predsedovi parlamentu, aby Národná rada SR zaujala stanovisko a trvala na ústnom pojednávaní v konaní pred Ústavným súdom SR rozhodne Ústavnopravny výbor NR SR ešte počas tejto schôdze, ktorá začne zajtra 3. júna 2020.

fungovanie Generálnej prokuratúry chceme a musíme zmeniť

Bratislava, 2. júna 2020: Spôsob, akým pristupuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k posúdeniu prípadu bývalej štátnej tajomníčky považujem za zlý vtip! Skutočne hrozí, že Monika Jankovská skončí za nepriamu korupciu iba s podmienečným trestom! Je to o to vážnejšie, že podstatou jej konania bolo zasahovanie do nezávislosti súdu. A to je samostatný vážny trestný čin, za ktorý možno udeliť podstatne vyšší trest. Nehovoriac o zohľadnení priťažujúcich okolností v zmysle Trestného zákona a samostnej podstate trestného činu. 

Fungovanie Generálnej prokuratúry chceme a musíme zmeniť, aby sa neopakovali chyby minulosti. Na jej čele má právo byť kredibilná osoba, ktorá s prokuratúrou nemá nič spoločné. Potrebujeme systémové zmeny, očistu prokuratúry a tiež pretrhnutie väzieb medzi prokurátormi a organizovaným zločinom.

nevidím dôvod na stiahnutie poslaneckého návrhu novely zákona o prokuratúre

Bratislava, 1. júna 2020: Pochybnosti týkajúce sa jednotlivých ustanovení legislatívneho návrhu z pohľadu odporúčaní Rady Európy, posúdime v rámci prerokovania v parlamente. Predložený poslanecký návrh zákona, ktorý je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, ako aj stanoviskami Benátskej komisie, obsahuje štandardné ustanovenia, ktoré sú súčasťou právnych poriadkov viacerých členských štátov Európskej únie. Návrh novely zákona o prokuratúre považujem vzhľadom na katastrofálny stav, v akom sa prokuratúra v súčasnosti nachádza, za nevyhnutný.

Ak chceme dosiahnuť očistu prokuratúry, či pretrhnutie väzieb s cieľom riadne vyšetriť vraždy a zločiny spáchané v minulosti aj s prepojením na bývalú vládnu garnitúru, je potrebné pomery na prokuratúre zmeniť zásadným spôsobom. 

Veľmi sa divím, že práve poslanec Peter Kmec (Smer-SD) má obavy z politizácie procesu voľby generálneho prokurátora. Treba sa ho opýtať, či takéto obavy nemal v čase, keď jeho strana sabotovala voľbu legitímne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša a namiesto neho dosadila na túto funkciu spolužiaka bývalého premiéra Roberta Fica alebo vtedy, keď sa bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka vo videu natočenom osobou podozrivou zo spáchania zločinov nečinne prizeral, ba zabával s bývalým ministrom financií na tom, ako Ján Slota a jemu podobní tunelujú verejné financií, pričom sa „zabudli“ podeliť s Robertom Ficom. Prečo sa vtedy pán poslanec Kmec nedožadoval stanoviska Benátskej komisie?

všetci si želáme, aby núdzový stav už skončil

Bratislava, 1. júna 2020: Všetci si želáme, aby núdzový stav už skončil, ale takéto rozhodnutie sa nemôže opierať o subjektívne pocity. Ako ďalej s núdzovým stavom? Vláda sa nechystá predlžovať núdzový stav, to nakoniec ústavný zákon o bezpečnosti štátu ani nedovoľuje. Vláde však nič nebráni, aby núdzový stav znovu vyhlásila, ak bude bezprostredne ohrozené zdravie alebo životy ľudí na Slovensku. Akékoľvek konšpirácie o zneužívaní tejto situácie zo strany premiéra alebo vlády nie sú pravdivé. Je však potrebné sa zamyslieť nad súčasnou legislatívou a nastaviť ústavný rámec tak, aby opätovné vyhlásenie núdzového stavu bolo možné len so súhlasom parlamentu.

Krízový štáb, štátna karanténa, „špehovanie“ ľudí, primeranosť opatrení: Neočakávam hromadné žaloby za spôsob, akým bola vykonávaná štátna karanténa, individuálne zlyhania je však treba prešetriť. Štátna karanténa, ako aj činnosť krízového štábu, sú plne pod kontrolou exekutívy a parlament do týchto procesov priamo zasahovať nemôže. Hoci Ústavný súd SR nedávno pozastavil účinnosť niektorých ustanovení novely zákona o elektronických komunikáciách, z väčšej časti dal vláde za pravdu.

Návrh zákona o prokuratúre: Názor odborníkov aj mimovládnych organizácií v otázke, či by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj „neprokurátor“, nie je jednotný. Ako spoluautor programového vyhlásenia vlády SR v kapitole justícia môžem potvrdiť, že náš zámer bol od začiatku jasný v tom, že by sa malo umožniť kandidovať aj neprokurátorom po vzore kandidátov na ústavných sudcov. Najmä z dôvodu očisty prokuratúry, ale aj pretrhnutia doterajších väzieb. Návrh zákona je však v legislatívnom procese a nič nie je nemenné, budeme o tom ešte diskutovať a rozhodneme sa tak, aby to bolo čo najlepšie pre Slovensko. Zároveň odmietam kritiku z radov prokurátorov, či terajšieho predsedu parlamentu, že ak generálny prokurátor nebude čestný, nezávislý, nestranný, či nebude riadne vykonávať funkciu, že by nemal byť odvolaný. Odvolaný by mal byť, ale je legitímne diskutovať o tom, či by nemal byť do budúcna volený a odvolávaný kvalifikovanou väčšinou parlamente. Ak sa bojíme zneužitia moci a politického odvolávania generálneho prokurátora, neriešme opodstatnené dôvody, ktoré poznajú aj iné demokratické štáty, ale skôr počet poslancov v parlamente, ktorí o tom môžu rozhodnúť. Znovu tu máme paralelu s ústavnými sudcami a ani otázka ich voľby v duchu záverov Benátskej komisie ešte nie je doriešená.