národný cintorín

Bratislava, 10. marca 2021: Ondrejský cintorín druhým národným? Poslanci nášho hnutia sledujú v prvom rade záujem zvyšovania spoločenského povedomia o významných osobnostiach slovenskej histórie. V žiadnom prípade nie je legislatívna iniciatíva namierená proti mestu Martin a existencii Národného cintorína v Martine, ktorého význam, naopak, jasne vyzdvihujeme. Zriadením ďalšieho pietneho miesta národného významu v hlavnom meste Bratislave len chceme slovenskú historicko-kultúrnu pamäť ďalej posilniť. Najmä preto, že na Ondrejskom cintoríne, ktorý by sa podľa návrhu mal stať ďalším národným cintorínom, je počet pochovaných významných osobností v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a plne porovnateľný s významom Národného cintorína v Martine.

digitalizujeme kontrolu

Bratislava 10. marca 2021:  na čase aj majetkové priznania verejných funkcionárov kontrolovať s využitím moderných technológii. Žijeme v 21. storočí, tak prečo ich stále podávať na papieroch a nevyužívať naplno dostupné technológie a šetriť lesy. O tom, ako na to, o prepojení registrov a digitalizácii kontroly majetkových priznaní, ktorá reálne odhalí „majetkové prírastky“ už od rána rokujem s expertmi z MIRRI. 

ak sa chcete venovať politike, je lepšie byť súčasťou hnutia

Bratislava, 5.3.2021: Od začiatku som sa zapojil do práce Legislatívneho a právneho teamu ako jeho vedúci. Úlohou teamu bolo pomáhať presadzovať volebný program hnutia OĽANO pre ľudí prostredníctvom poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňujúcich návrhov k vládnym návrhom zákonov, interpelácií a ak bolo treba aj trestných oznámení, či podaní na súd vrátane Ústavného súdu SR. V roku 2018 som sa stal tieňovým ministrom hnutia OĽANO pre oblasť justície a legislatívy.
Robert Schuman kedysi povedal, že ak sa chcete venovať politike, je lepšie byť súčasťou hnutia ako súčasťou politickej strany, lebo nemusíte byť viazaný striktnou straníckou disciplínou. Aj OĽANO je hnutím, ktoré dáva príležitosť mnohým čestným a šikovným ľudom zmeniť Slovensko k lepšiemu. Mojou predstavou je Slovensko ako právny štát, kde sa aj bežný človek v primeranom čase domôže spravodlivosti a kvalitné zákony, ktoré nebudú výsledkom vplyvu finančných oligarchov, ale riadneho legislatívneho procesu vyznačujúceho sa otvorenosťou a transparentnosťou.
Hnutie OĽANO nie je o jednotlivcoch, ale je o množstve ľudí, ktorí v sebe nesú odkaz nežnej revolúcie z roku 1989 a v duchu tohto odkazu sa snažia meniť Slovensko k lepšiemu. OĽANO je demokratickým hnutím, ktoré je presvedčené, že Slovensko patrí do Európskej únie, v ktorej chce byť aktívnym členom a že len spoločnými silami vieme prekonať veľké výzvy dnešnej doby, akými sú migrácia alebo pandémia.

ochrana ústavy

Bratislava, 1. marca 2021: Je slovenská ústava dostatočne chránená?Je zabezpečený dôstojný priebeh novelizácie?
To boli hlavné témy online odborného podujatia organizované mimovládnou organizáciou Via Iuris, ktorého sa okrem akademikov a odborníkov na ústavné právo zúčastnila aj ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková, predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan, predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta, podpredseda NRSR Juraj Šeliga. https://viaiuris.sk/…/via-iuris-pravidla-na-zmenu…/
Našli sme zhodu vylúčiť možnosť skráteného legislatívneho konania pri novelizácii Ústavy SR, ale tiež predĺžiť lehotu na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov k prípadnej novelizácií z jedného mesiaca na dva mesiace. V ostatných otázkach sa zhoda nachádza už ťažšie. Rozsiahlejšia diskusia bola o tom, či prijatie alebo zmenu slovenskej ústavy riešiť formou zvolania ústavodarného zhromaždenia, potvrdzovaním jej schválenia až v ďalšom volebnom období alebo obligatórnym či fakultatívnym referendom (z 26 porovnávaných európskych štátov využíva tento nástroj najviac z nich – až 16).

boj proti korupcii

Bratislava,  23. februára 2021: Zahrnutie korupcie do európskeho sankčného mechanizmu považujem za dôležité. Je to súčasť boja proti korupcii na území Európskej únie. Preto som sa spolu s ďalšími 203 európskymi a národnými poslancami z rôznych parlamentov členských štátov EÚ pridal k iniciatíve, ktorú adresujeme vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ s cieľom zahrnúť korupciu pod tzv. „Magnitsky Act“. Iniciátorkou akcie bola slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

nové vedenie špeciálnej prokuratúry a úradu antikorupčného úradu

Bratislava, 4. februára 2021: Dnes sme v parlamente spravili dve kľúčové rozhodnutia, ktoré ovplyvnia život nás všetkých na najbližších 7 rokov. Za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry určenej na boj proti závažnej ekonomickej kriminalite, korupcii a organizovanému zločinu sme zvolili Daniela Lipšica. Za šéfku Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sme vybrali Zuzanu Dlugošovú. Obom zvoleným gratulujem a teším sa na spoluprácu! Nepochybujem, že Daniel Lipšic bude svoju funkciu vykonávať profesionálne, nezávisle a nestranne. Mám však obavy, aby sa takým javil aj podstatnej časti verejnosti vzhľadom na svoju bohatú politickú minulosť a spriaznenosť s hnutím OĽANO. Poslaneckému klubu som preto odporúčal favorizovať prokurátora Petra Kysela, ale moje argumenty neprevážili. Pri samotnej voľbe som rešpektoval väčšinové rozhodnutie poslaneckého klubu a dal som Danielovi Lipšicovi svoj hlas. Považujem to za politické rozhodnutie. Zuzana Dlugošová nemá s hnutím OĽANO nič spoločné. Pri zriadení úradu jej bude potrebné pomôcť. Som však presvedčený, že riadenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti a jeho ďalší rozvoj zvládne dobre vďaka jej odborným skúsenostian a morálnemu nastaveniu. V niektorých otázkach odmeňovania oznamovateľov korupcie a systému ochrany nezdieľa rovnaký názor ako hnutie OĽANO. Je však potrebné úrad zriadiť čo najskôr a napomôcť boju proti korupcii. Zákon je bez úradu a vedenia nefunkčný už od roku 2019. Voľba Zuzany Dlugošovej je štátnickým rozhodnutím.

prezidentka vymenovala Maroša Žilinku za generálneho prokurátora

Bratislava, 9. októbra 2020: Po niekoľkých mesiacoch, keď bola prokuratúra bez riadneho vedenia, čo sa odrazilo aj na jej výkone, bude mať nový generálny prokurátor Maroš Žilinka príležitosť uskutočniť jej nový reštart. Reštart v podobe očisty a ozdravenia justície, nastolenia novej inštitucionálnej kultúry na prokuratúre a možnosti podieľať sa na systémových zmenách vyjadrených v Programovom vyhlásení vlády 2020-2024, ktoré sa týkajú aj prokuratúry. To znamená aj verejnú kontrolu prokuratúry v dostatočnej miere, aby presvedčila verejnosť o svojom poslaní s cieľom opätovne nadobudnúť stratenú dôveryhodnosť. Hoci je Maroš Žilinka prokurátor, verím, že nepodľahne falošnej kolegialite a ani rôznym pochybným vonkajším vplyvom a bude nestranným nielen pri rozhodovaní, ale bude sa takým verejnosti aj javiť. Marošovi Žilinkovi želám veľa síl a správnych rozhodnutí v novej ére prokuratúry a najmä ÚPRIMNE, ODVÁŽNE a PRE ĽUDÍ.