Krízový štáb, štátna karanténa, „špehovanie“ ľudí, primeranosť opatrení: Neočakávam hromadné žaloby za spôsob, akým bola vykonávaná štátna karanténa, individuálne zlyhania je však treba prešetriť. Štátna karanténa, ako aj činnosť krízového štábu, sú plne pod kontrolou exekutívy a parlament do týchto procesov priamo zasahovať nemôže. Hoci Ústavný súd SR nedávno pozastavil účinnosť niektorých ustanovení novely zákona o elektronických komunikáciách, z väčšej časti dal vláde za pravdu.
Návrh zákona o prokuratúre: Názor odborníkov aj mimovládnych organizácií v otázke, či by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj „neprokurátor“, nie je jednotný. Ako spoluautor programového vyhlásenia vlády SR v kapitole justícia môžem potvrdiť, že náš zámer bol od začiatku jasný v tom, že by sa malo umožniť kandidovať aj neprokurátorom po vzore kandidátov na ústavných sudcov. Najmä z dôvodu očisty prokuratúry, ale aj pretrhnutia doterajších väzieb. Návrh zákona je však v legislatívnom procese a nič nie je nemenné, budeme o tom ešte diskutovať a rozhodneme sa tak, aby to bolo čo najlepšie pre Slovensko. Zároveň odmietam kritiku z radov prokurátorov, či terajšieho predsedu parlamentu, že ak generálny prokurátor nebude čestný, nezávislý, nestranný, či nebude riadne vykonávať funkciu, že by nemal byť odvolaný. Odvolaný by mal byť, ale je legitímne diskutovať o tom, či by nemal byť do budúcna volený a odvolávaný kvalifikovanou väčšinou parlamente. Ak sa bojíme zneužitia moci a politického odvolávania generálneho prokurátora, neriešme opodstatnené dôvody, ktoré poznajú aj iné demokratické štáty, ale skôr počet poslancov v parlamente, ktorí o tom môžu rozhodnúť. Znovu tu máme paralelu s ústavnými sudcami a ani otázka ich voľby v duchu záverov Benátskej komisie ešte nie je doriešená.