nové vedenie špeciálnej prokuratúry a úradu antikorupčného úradu

Bratislava, 4.2.2021: Dnes sme v parlamente spravili dve kľúčové rozhodnutia, ktoré ovplyvnia život nás všetkých na najbližších 7 rokov. Za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry určenej na boj proti závažnej ekonomickej kriminalite, korupcii a organizovanému zločinu sme zvolili Daniela Lipšica. Za šéfku Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sme vybrali Zuzanu Dlugošovú. Obom zvoleným gratulujem a teším sa na spoluprácu! Nepochybujem, že Daniel Lipšic bude svoju funkciu vykonávať profesionálne, nezávisle a nestranne. Mám však obavy, aby sa takým javil aj podstatnej časti verejnosti vzhľadom na svoju bohatú politickú minulosť a spriaznenosť s hnutím OĽANO. Poslaneckému klubu som preto odporúčal favorizovať prokurátora Petra Kysela, ale moje argumenty neprevážili. Pri samotnej voľbe som rešpektoval väčšinové rozhodnutie poslaneckého klubu a dal som Danielovi Lipšicovi svoj hlas. Považujem to za politické rozhodnutie. Zuzana Dlugošová nemá s hnutím OĽANO nič spoločné. Pri zriadení úradu jej bude potrebné pomôcť. Som však presvedčený, že riadenie Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti a jeho ďalší rozvoj zvládne dobre vďaka jej odborným skúsenostian a morálnemu nastaveniu. V niektorých otázkach odmeňovania oznamovateľov korupcie a systému ochrany nezdieľa rovnaký názor ako hnutie OĽANO. Je však potrebné úrad zriadiť čo najskôr a napomôcť boju proti korupcii. Zákon je bez úradu a vedenia nefunkčný už od roku 2019. Voľba Zuzany Dlugošovej je štátnickým rozhodnutím.

prezidentka vymenovala Maroša Žilinku za generálneho prokurátora

Po niekoľkých mesiacoch, keď bola prokuratúra bez riadneho vedenia, čo sa odrazilo aj na jej výkone, bude mať nový generálny prokurátor Maroš Žilinka príležitosť uskutočniť jej nový reštart. Reštart v podobe očisty a ozdravenia justície, nastolenia novej inštitucionálnej kultúry na prokuratúre a možnosti podieľať sa na systémových zmenách vyjadrených v Programovom vyhlásení vlády 2020-2024, ktoré sa týkajú aj prokuratúry. To znamená aj verejnú kontrolu prokuratúry v dostatočnej miere, aby presvedčila verejnosť o svojom poslaní s cieľom opätovne nadobudnúť stratenú dôveryhodnosť. Hoci je Maroš Žilinka prokurátor, verím, že nepodľahne falošnej kolegialite a ani rôznym pochybným vonkajším vplyvom a bude nestranným nielen pri rozhodovaní, ale bude sa takým verejnosti aj javiť. Marošovi Žilinkovi želám veľa síl a správnych rozhodnutí v novej ére prokuratúry a najmä ÚPRIMNE, ODVÁŽNE a PRE ĽUDÍ.

reforma súdnictva

Bratislava, 21.10.2020: Hlavnou témou dnešného rokovania parlamentu bola reforma súdnictva. Parlament schválil zákon o zaisťovaní majetku, ktorý výrazným spôsobom pomôže zabrániť prepisu nelegálne nadobudnutého majetku. Nemalo by sa už stať to, čo v minulosti, že zločinci začnú prepisovať, predávať, alebo „zbavovať sa majetku“ skôr, ako im ho štát zhabe (v trestnom a daňovom konaní, či v konaní o preukazovaní pôvodu majetku).  Zároveň sme schválením zákona zaviedli aj dva nové trestné činy: ohýbania práva, ktorým chceme zabrániť svojvoľným rozhodnutiam sudcov, čin klientelizmu, ktorým chceme postihnúť verejných funkcionárov za prijímanie rôznych výhod ci „službičiek“ s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie. Takéto trestné činy poznajú aj v Nemecku či Rakúsku.  Zároveň sme do II. čítania posunuli novelu Ústavy SR, najrozsiahlejšiu od roku 2001, ktorou napĺňame naše predvolebné sľuby v oblasti justície. Očista súdnictva je jedinou cestou k právnemu štátu, kde sa každý občan dočká zákonného a nestranného rozhodnutia súdu v čo najkratšom čase. Kde človek môže veriť spravodlivosť. K očiste súdnictva a nastoleniu spravodlivosti a právneho štátu na Slovensku napomôže aj priebežná obmena ústavných sudcov, posilnenie Súdnej rady a jej profesionalizácia a kompetencia preverovania spoľahlivosti sudcov, zriadenie Najvyššieho správneho súdu, zrušenie rozhodovacej imunity sudcov a zavedenie vekového cenzu u sudcov a individuálna kontrola ústavnosti. Ďalšie systémové zmeny budú nasledovať v najbližších mesiacoch.

prezidentka dnes vymenovala nových sudcov z celého Slovenska

Bratislava, 1. septembra 2020: Ich osobná integrita je základ. Profesionálny a poctivý výkon povolania nevyhnutnosť. Noví minulosťou nezaťažení sudcovia z Nitry, Banskej Bystrice, Žiliny, Trenčína, Námestova, Brezna, Michaloviec ci Bánoviec nad Bebravou sú nádejou na postupnú očistu súdnictva a zvýšenie dôvery justície. Aj vzhľadom na veľký počet sudcov, ktorí vo svojej funkcii skončia kvôli kauzám, či vysokému veku, vymenovanie nových sudcov zabezpečí riadne fungovanie súdnictva na Slovensku.

máme nového ústavného sudcu

Bratislava, 30. septembra 2020: Roberta Šorla vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová z dvoch najlepších kandidátov, ktorých odporučil Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR. Prezidentka Slovenskej republiky ocenila prácu nášho výboru pri vypočúvaní a výbere kandidátov. Zdôraznila, že by bola veľmi rada, keby sme v tradícii vypočúvaní a predvýberov pokračovali spôsobom, akým sme to zvládli práve v tomto prípade.

sudcovia nad 65 rokov

Bratislava, 28. septembra 2020:Dôveryhodnosť sudcov v očiach verejnosti je jedna z najnižších spomedzi všetkých štátov Európskej únie. Ľudia od nás očakávajú očistu justície a systémové zmeny, ktoré nastolia v tomto štáte zákonnosť, vyšetrenie zločinov korupcie a organizovaného zločinu. K očiste súdnictva patrí aj vekový cenzus u sudcov, ktorý musí byť automatický, nie ako doteraz. Navyše, cenzus 65 rokov pri sudcoch všeobecných súdov je súčasťou programového vyhlásenia vlády.

verím, že sa podarí zvyšovať transparentnosť, nie byrokraciu

Bratislava, 22. septembra 2020: Cieľom návrhu zákona je zrušiť povinnosť pre politické strany a hnutia viesť si tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napríklad prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatkov medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka. Politické strany musia v súčasnosti viesť tri účty v rôznych finančných inštitúciách. Novelou by sa mohla zrušiť povinnosť viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici. Hoci cieľom bolo zvýšenie transparentnosti, tento účet transparentným nie je, pretože Štátna pokladnica takýto typ účtu neponúka. Navyše samotná Štátna pokladnica je menej flexibilným miestom pre vedenie bankového účtu a vykonávanie finančných transakcií v porovnaní s komerčnými bankami.