Myšlienka vytvoriť systém ochrany a odmeňovania oznamovateľov korupcie a inej protispoločenskej činnosti nie je nová, prvé legislatívne pokusy z dielne KDH a OĽANO boli podané už v roku 2014. Dokonca oveľa skôr, ako sa táto myšlienka v podobe smernice presadila na úrovni Európskej únie.
Keď sa naša vláda v roku 2020 rozhodovala, či zriadiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, bolo to práve vďaka hnutiu OĽANO a strane Za ľudí, že tento úrad bol nakoniec zriadený a môže vyvíjať svoju činnosť.
Aktuálne prieskumy verejnej mienky signalizujú, že ochrana oznamovateľov korupcie je na Slovensku stále popoluškou. Uvádza sa to aj v samotnej výročnej správe úradu, keď len 10% obyvateľov Slovenska má vedomosť o tom, že existuje nejaká ochrana oznamovateľov korupcie, a len 7% ľudí vôbec vie o tom, že bol na tieto účely vytvorený nezávislý štátny úrad.
Podobne aj zatiaľ malý počet prípadov, keď úrad poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, či prílišný formalizmus zamestnávateľov pri zavádzaní systémov ochrany oznamovateľov korupcie na pracoviskách nasvedčuje, že táto zásadná oblasť, ktorá napomáha v boji proti korupcii, nemá zatiaľ takú podporu a viditeľnosť, akú si zaslúži a akú potrebuje. Ako poslanci parlamentu sme pripravení pomôcť Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to aj legislatívne.
Pandémia rozmerov nákazy v podobe COVID-19, ale aj vojnový konflikt na Ukrajine s potenciálom ohroziť bezpečnosť Slovenska, sú výzvy, na ktoré nebolo Slovensko, ako ani ďalšie štáty, ani legislatívne vhodne pripravené. A je diskutabilné, či legislatívne zmeny, ktoré sa doteraz vykonali v oblasti bezpečnosti štátu a protipandemickej legislatívy sú dostatočné.
Práve problematika chodu ústavných orgánov Slovenskej republiky počas krízových situácií vrátane aktuálnych možností. Limitov a riešení je predmetom odbornej vedeckej konferencie, ktorá sa dnes počas celého dňa koná na pôde parlamentu v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu.
Konferencia je prístupná aj verejnosti a koná sa pod záštitou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s podporou Slovensko-francúzskeho univerzitného inštitútu. O samotnej konferencii už povie viac jej hlavný organizátor – vedúci katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave, doc. JUDr. Marián Giba, PhD., ja ešte dodám, že výsledky vedeckej konferencie by sa mali stať odborným podkladom pre zlepšenie legislatívy Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti štátu a protipandemickej legislatívy, najmä z ústavnoprávneho pohľadu a ako predseda Ústavnoprávneho výboru parlamentu im budem prikladať náležitú vážnosť a budem o nich rokovať aj s vládou s cieľom presadiť takéto zmeny.
