Po včerajšom rozhodnutí ústavného súdu k balíku trestných zákonov sa premiér Fico hneď oboril na bývalú prezidentku, opozičné strany, média a mimovládky, aby sa mu ospravedlnili za to, že dosiahol čiastočný úspech v tomto spore. Ako je to však naozaj a kto by sa mal komu vlastne ospravedlniť, či kto by tak mal urobiť ako prvý?

Ak Fico hovorí o šírení nenávisti a osočovaní, pripomeňme si roky 2020-2023, keď nielen pravidelne na svojich tlačovkách “pľul síru” na všetky strany, ale jeho dvorná kancelária KALLAN (správne tušíte, že Kaliňákova) poctivo podávala podania na ústavný súd na všetky zákony prijaté Matovičovou a Hegerovou vládou, ktoré sa týkali pandémie, prokuratúry alebo súdnictva.
O tom, že všetky boli neúspešné, ale že na totálku, už Fico hovoril na tlačovkách menej, ale že vôbec. A to ešte môžeme odhliadnuť od jeho katastrofálnych prehier pri referendových pokusoch, kde ho Čaputová úplne vynulovala.

Ospravedlní sa Fico a jeho strana Matovičovi za to, že šíril nenávisť a osočoval pri pandemických opatreniach a opatreniach v núdzovom stave, kde bol následne na ústavnom súde neúspešný? Ospravedlní sa Fico a jeho strana Matovičovi a poslancom parlamentu za šírenie nenávisti a podnecovanie k fyzickej likvidácii pri schvaľovaní obrannej zmluvy s USA, na ktorej doteraz po takmer roku vládnutia Fico nezmenil ani čiarku, hoci svojim voličom sľuboval ako ju od základu zmení? Ospravedlní sa Fico a jeho strana Matovičovi za to, že šíril nenávisť a osočoval pri všetkých reformách prokuratúry a justície za bývalej vlády, keď následne prehral na ústavnom súde viacero sporov, v ktorých napádal všetko od možnosti mať neprokurátora na čele prokuratúry až po sociálne zabezpečenie sudcov?

Takže ako súdruh Fico? A čo generálny prokurátor Maroš Žilinka? Mal by sa podľa Fica ospravedlniť aj on Matovičovi za to, že širil nenávisť a osočoval, keď bol neúspešný na ústavnom súde pri opatreniach týkajúcich sa núdzového stavu, pandémie, či reforme prokuratúry. Kde to Žilinka na totálku prehral, dokonca “na vlastnom ihrisku” a ústavný súd mu povedal, že aj neprokurátor môže byť na čele prokuratúry? Lebo aj tieto podania povzbudzovali rôznych dezolátov v ich útokoch na bývalú vládu a koaličných poslancov, keďže Žilinku považovali za nestrannú autoritu.
Ako to teda bude s tým ospravedlnením? A za čo konkrétne by sa pri trestnom balíku mal kto ospravedlňovať?

Lebo fakt je taký, že ústavný súd posudzoval tak trestný proces (poriadok), ako aj trestný zákon. V prípade trestného poriadku pozastavil účinnosť a aktuálne už aj vyhlásil za protiústavné všetky kľúčové zmeny, ktoré chcel Fico dosiahnuť. Išlo o retroaktívne ustanovenia týkajúce sa prepadnutia majetku a premlčania, či zásadnú právomoc revidovať už uzavreté dohody s tzv. kajúcnikmi (spolupracujúcimi obvinenými). Práve tieto dohody potreboval Fico zrušiť, aby sa dostal do bodu nula a to sa mu nepodarilo. Rovnako sa mu nepodarilo dosiahnuť, aby nezákonne získaný dôkaz, napr. nahrávku z poľovníckej chaty, mohol použiť len obžalovaný páchateľ vo svoj prospech, ale prokurátor nie. Podľa ústavného súdu bola takáto Ficova snaha protiústavná a tak zďaleka nie je po zmene terajšej vlády “všetkým dňom koniec”.

Na druhej strane nižšie tresty aj za korupciu, kratšia doba premlčania, či zrušenie špeciálnej prokuratúry, nebolo vyhlásené za protiústavné a tak v otázke trestného zákona bol Fico úspešný presne tak ako chcel. V praxi tým dosiahol, že niektorí jeho nominanti z minulosti zapletení do rôznych korupčných káuz už nebudú potrestaní. Je to mrzuté, ale aj títo ľudia sa dajú po zmene vlády nielen politicky ale aj právne riešiť. A špeciálna prokuratúra sa dá zriadiť znovu a lepšie ako doteraz s jej prípadným zakotvením v Ústave SR a oddelením od generálnej prokuratúry. Takéto niečo nebolo možné za našej (bývalej) vlády dosiahnuť najmä kvôli neochote Sme rodina, ale aj SaS.

Vyčítať by bolo možné všeličo aj ústavnému súdu, z môjho pohľadu najmä to, že pri posudzovaní otázky trestu prepadnutia majetku sa nepridŕžal svojej doterajšej judikatúry z roku 2021, keď konštatoval, že aj prepadnutie majetku musí mať charakter trestu a teda nemožno ho koncipovať tak, že by páchateľovi prepadol (ak tak sudca rozhodne) len nelegálne nadobudnutý majetok. Ani sudcovská voľná úvaha by nemala byť až takto široko koncipovaná, pretože to vytvára priestor pre korupčné a klientelistické rozhodovanie sudcov a slovenskí sudcovia v tomto “čistý štít” nemajú.

Zo strany niektorých médií nie je korektné to, že napriek konštatovaniu ústavného súdu, že Fico pri presadzovaní balíka trestných zákonov, medzi slušnými ľuďmi nazývaného aj “amnestia pre zločincov” vrátane “jeho ľudí”, zbagroval legislatívny proces, titulkujú tento počin vyjadreniami typu “ústavný súd prepáčil Ficovi jeho legislatívny postup”. No medzi nami, ústavný súd prepáčil legislatívny postup (proces) aj Matovičovi pri schvaľovaní balíka pomoci rodinám, ale v médiách sme vtedy nenašli titulky s názvom “ústavný súd prepáčil Matovičovi jeho legislatívny postup”.

Ústavný súd bude mať pri posudzovaní protiústavnosti legislatívneho procesu Ficovej vlády ešte druhý pokus pri kompetenčnom zákone, ktorý bol na rozdiel od balíka trestných zákonov založený výlučne na dôvode hroziacich hospodárskych škôd štátu, ak by sa skrátené legislatívne konanie neuskutočnilo. Teda úplne rovnaká situácia ako pri Matovičovom prorodinnom balíku a tiež bez stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dokonca s posmechom Pellegriniho, že nám tu nejaká rada nebude rozkazovať.
Ak ani kompetenčný zákon nebude z hľadiska legislatívneho procesu vyhlásený za protiústavný ako celok, potom si bude môcť ústavný súd svoju teóriu o rozpore s čl. 55a Ústavy SR “strčiť za klobúk”. Nikto ju už totiž nebude rešpektovať a jediný, kto na ňu na Slovensku skoro doplatil, boli rodiny s deťmi.