Dnes si pripomíname nielen sviatok sv. Cyrila a Metoda, ale aj Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento deň by mal slúžiť nielen ako príležitosť na stretnutie pri základnom kameni slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v Bratislave, či na ukážku folklóru a dolnozemských pochutín na festivale v Detve alebo Dulovciach.
Mal by byť dôkazom, že to so vzťahom k slovenskému zahraničiu myslíme vážne a spôsobom, akým to ustanovuje aj čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky. Teda aj prakticky napĺňať úlohu Slovenska ako materskej krajiny podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu našich krajanov v zahraničí.
Doterajšie výsledky Ficovej vlády však pripomínajú skôr národnú katastrofu ako podporu národného povedomia v slovenskom zahraničí. Bola to práve bývalá vláda Matoviča a Hegera a osobitne hnutie Slovensko, ktoré muselo naprávať desaťročnú krivdu spôsobenú Ficovým zákonom o odnímaní štátneho občianstva. Okrem toho sme však zmenili legislatívu tak, aby bolo pre Slovákov žijúcich v zahraničí možné oveľa jednoduchšie nadobudnúť štátne občianstvo vrátane zníženia poplatkov za takýto proces.
Zaviedli sme pre krajanov historicky najvyššie dotácie na projekty, ktoré Ficova vláda dostala na “zlatom podnose”, uzákonili sme možnosť investičných dotácií na veľké infraštruktúrne krajanské projekty (kultúrne domy a centrá, školy, múzeá, archívy a pod.) a robili sme poriadok s tými, ktorí sa chceli na dotáciách obohatiť.
Takéto výsledky u Ficovej vlády nevidíme. Práve naopak.
Hoci má terajšia vláda poruke hotové uznesenie o výstavbe Múzea a Pamätníka slovenského vysťahovalectva, ktoré stačí len naplniť, ministerka kultúry Šimkovičová o neho zatiaľ ani “nezakopla”.
Namiesto miliónov eur z delimitácie srbského dlhu voči Slovensku, ktoré mali byť podľa zmluvy použité na investičné projekty krajanov, ich minister zahraničia Blanár investoval do nákupu počítačov a vozového parku, či vylepšenia kancelárií veľvyslancov vo vybraných štátov.
Dodnes musia Slováci v Amerike cestovať krížom cez celý kontinent kvôli vybaveniu dokladov, keďže konzulát v Chicagu bol zrušený, pretože bývalý smerácky minister zahraničia Lajčák chcel mať zastupiteľský úrad v Moldavsku, kde krajana objavíte len náhodne.
Podpredseda vlády Kmec sa síce chváli práve schválenou platbou pre Slovensko z Plánu obnovy, len akosi už nehovorí o tom, že milióny eur, ktoré bývalá vláda vyčlenila v Pláne obnovy pre projekty slovenského zahraničia, mu ležia v “šuflíku”, termíny meškajú, výzvy sa nevypisujú a nič zo sľúbenej pomoci sa nerealizuje.
Nikto z vlády sa nedávno ani len slovom neohradil voči podaniu generálneho prokurátora Žilinku na ústavný súd, ktorým chce zamedziť uplatňovaniu zákona, aby sa krajanské dotácie nezneužívali.
Minister vnútra Šutaj Eštok síce má plné ústa ohľadne reformy volebného systému, zámerne však mlčí o zavedení možnosti voliť na slovenských ambasádach v zahraničí, či o rozšírení voľby poštou v prezidentských voľbách. Orbanizovať Slovensko by táto vláda chcela, starať sa o Slovákov v zahraničí nie.
Ak si napriek vyššie uvedenému chcete trochu zlepšiť náladu a vidieť krajanskú umeleckú tvorbu, zavítajte na hradný kopec na západnú terasu parlamentu, kde práve vystavuje svoje diela maliar Oscitý.
