Fakt, že terajšia Ficova vláda je z hľadiska porušovania ústavných a zákonných podmienok pre skrátené legislatívne konanie tou najhoršou v histórii je už všeobecne známe. To, že si musí po sebe už druhýkrát narýchlo opravovať v parlamente svoje „veľdielo“ v podobe balíka trestných zákonov, ktorý čiastočne označil za protiústavný aj ústavný súd, sa nedá označiť inak ako babráctvo.
Odhliadnime zatiaľ od obsahu samotného zákona, ktorý ide naďalej v duchu amnestie pre zločincov a vyplákavania nad „zlým Bruselom“ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, ktorý Ficova vláda nechce pochopiť a dokonca proti novým protikorupčným pravidlám EÚ v Bruseli bojuje, aby neboli prijaté.
Stručne si len zhrňme, prečo musí Ficova vláda narýchlo sťahovať vlastných poslancov z dovoleniek do parlamentu a ako to nesedí v platnými pravidlami o skrátenom legislatívnom konaní:
1. Vláda tvrdí, že novelu trestného zákona musí narýchlo prijať, lebo to požaduje rozhodnutie ústavného súdu – pritom v zmysle Ústavy SR a príslušných zákonov na to má 6 mesiacov.
2. Vláda tvrdí, že musí urobiť rýchlo novelu trestného zákona, lebo nám hrozí z Bruselu pokuta za zlú transpozíciu smerníc, ale pravda je taká, že takéto sankčné konanie trvá v priemere 3 roky a ešte ani nezačalo.
3. Vláda tvrdí, že jediným dôvodom pre skrátené legislatívne konanie sú hroziace hospodárske škody pre slovenský štátny rozpočet, k návrhu zákona však nepriložila žiadne stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré by to potvrdzovalo a ako to požaduje ústavný súd, na ktorý sa sama odvoláva. Takýto nedostatok je spôsobilý vyvolať rozpor s čl. 55a Ústavy SR.
Vláda sa síce odvoláva na údajnú dohodu s Európskou komisiou o predloženej novele trestného zákona, o nej však nikto nevie a ani ju poslancom parlamentu nepredložila. Znovu tak ide len o pretváranie trestného zákona na karikatúru a záchranné laso pre rôznych nominantov terajšej Ficovej, Pellegriniho a Dankovej vlády, aby sa vyhli trestnému stíhaniu a ak to už nie je možné, aby vyviazli s čo možno najnižším trestom.
