Generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na správu Európskej komisie o katastrofálnom stave právneho štátu na Slovensku za terajšej Ficovej vlády vyhlásil, že Brusel nepochopil jeho povestný § 363. Hneď na to ho aj použil, aby zrušil obvinenie bývalému šéfovi tajnej služby v kauze Rozuzlenie. Namiesto toho, aby riešil, že od roku 2016 je na Slovensku nesprávne aplikovaná európska smernica o práve na obhajobu, v dôsledku čoho sa Brusel chystá podať žalobu a udeliť Slovensku vysokú pokutu.

Pre osvieženie pamäti si pripomeňme, že § 363 Trestného poriadku tak, ako je zavedený na Slovensku, nemá nikde v Európe obdobu. Má ho jedine Česká republika, kde je namiesto prokuratúry štátne zastupiteľstvo a na rozdiel od Slovenska sa u našich susedov dá voči tomuto mimoriadnemu opravnému prostriedku odvolať na (najvyšší) súd.

Ani na Slovensku nebola v roku 2005 povestná 363 zavedená ako prostriedok, ktorý mal slúžiť na rušenie obvinení, čo v minulosti potvrdil aj ústavný súd. Smerácki nominanti na generálnej prokuratúre (námestník Tichý formou interného pokynu) a následne v parlamente (poslanci) zákonom ho však zámerne prerobili tak, aby “prebili” judikatúru ústavného súdu a mohol sa používať aj na rušenie obvinení. A to je presne to, čo slovenskej verejnosti aj Európskej komisii vadí najviac – že sa rušia obvinenia vo veľkej miere politikom a oligarchom obvineným z korupčných trestných činov.

Európska komisia tento rok oproti minulosti po prvýkrát vo svojej správe uviedla, že ak si Slovensko chce ponechať § 363, malo by zaviesť niektoré z nasledovných opatrení:
1.možnosť odvolania voči takémuto rozhodnutiu generálneho prokurátora na súd, alebo
2.možnosť podania súkromnoprávnej žaloby poškodeným.

V oboch prípadoch sú tieto opatrenia (záruky) zamerané v prospech poškodeného v trestnom konaní, ktorý musí mať podľa európskych štandardov právo namietať rozhodnutie, ktorým sa celý trestný proces vracia na začiatok. Práve toho poškodeného, ktorého má terajšia Ficova vláda plné ústa, ako mu chce pomôcť v trestnom konaní svojou amnestiou pre zločincov, ale zrušenia, či prerobenia § 363 by sme sa načakali márne.

Viac ako 3 roky blokovali Fico aj Pellegrini spolu so Sme rodina v parlamente zmenu § 363 a keď sa hnutie SLOVENSKO spolu so SAS snažilo na poslednej schôdzi v júni 2023 presadiť možnosť podania súkromnoprávnej žaloby poškodeným alebo antikorupčnú žalobu, bol to dôvod na “zarezanie” schôdze parlamentu.

Ak dnes Žilinka tvrdí, že Európska komisia nepochopila slovenskú 363, tak pravdou je pravý opak. Doteraz ju nepochopil Žilinka alebo ju pochopil až moc dobre. Nie poškodeným, § 363 sa na Slovensku prednostne udeľuje nominatom a prisluhovačom mafiánskej vlády, či oligarchom v jej pozadí. Brusel to veľmi dobre pochopil a preto to aj kritizuje. Žilinka veľmi dobre pochopil, že prokuratúra a jej 363 tak, ako sú dnes nastavené, môžu prežiť len za Ficovej vlády. Každá iná demokratická vláda v budúcnosti spraví s prokuratúrou rázny poriadok. Určite však nie taký kozmetický, aký sa nám tu toto leto snaží podsúvať KDH v rámci svojich nápadov na novelizáciu Ústavy SR.

Bežný človek by čakal, že Žilinka a jeho prokuratúra sa budú viac ako o 363 zaujímať o poškodeného, či o právo na obhajobu, ktoré je na rozdiel od § 363 základným ľudským právom. Od roku 2016 je totiž účinná európska smernica o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní, ktorá doteraz na Slovensku nebola riadne zavedená. Prvýkrát na to upozornila Európska komisia minulý rok Ódorovu vládu (formálne oznámenie) a v novembri aj terajšiu Ficovu vládu (odôvodnené stanovisko), t.j. ešte predtým, než “gašparkovia” v parlamente pretlačili svoju podľa nich bezchybnú novelu balíka trestných zákonov, ktoré teraz v júli museli už piatykrát opravovať.

A budú musieť opravovať aj šiestykrát, lebo súdruhovia od Fica, Pellegriniho a Danka to zase majú zle. Smernica o práve na obhajobu nie je stále naporiadku, otázka je, či je naporiadku minister spravodlivosti Boris Susko so svojimi nevydarenými štátnymi tajomníkmi a či by nebolo lepšie ich vymeniť, lebo Brusel už hrozí žalobou a vysokými pokutami. Teda presne tým, čím strašil Susko poslancov parlamentu toto leto, keď ich sťahoval z dovoleniek, akurát sa ukázalo, že zbytočne. Práca chvatná, málo platná.

A čo robí taká prokuratúra so Žilinkom? Smernica o základnom práve na obhajobu, ktorá mala byť na poriadku od roku 2016, nie je problém? Rozpor zákonov so smernicou tiež nie? Alebo niekto na prokuratúre okrem § 363 nepochopil ani európsku smernicu o práve na obhajobu?