Zmyslom volebného systému nie je vyrovnávanie regionálnych rozdielov alebo zabezpečenie teplých flekov v parlamente pre populárnych županov, primátorov a starostov, ale čo najvernejšie zobrazenie vôle ľudí (voličov) prejavenej formou volebného výsledku, ktorý sa premieta do počtu zástupcov ľudu v parlamente. Ak toto KDH nedokáže pochopiť a naskočí Ficovi na “udičku”, výsledkom bude definitívne pochovanie demokracie na Slovensku.

Reforma volebného systému by sa mala zamerať skôr na oslabenie vplyvu straníckych centrál vo vzťahu ku kandidátkam (zavedenie tzv. absolútneho krúžku), zváženie možnosti zavedenia voľby kandidátov z viacerých politických strán (tzv. panašovanie), zamedzenie, aby podstatná časť voličských hlasov vo voľbách prepadla (t.j. návrat k nižšiemu volebnému kvóru, prípadne jeho zrušenie pri koalíciách), korektnejšie nastavenie volebných kaucií alebo ich zrušenie, či pokračovanie v elektronizácii volieb (od zoznamov kandidátov a voličov k prípadnej elektronickej voľbe) a rozšírenie možnosti volieb poštou zo zahraničia, resp. na slovenských ambasádach v zahraničí (napr. v prezidentských voľbách).

KDH tento týždeň predstavilo 8 priorít, ktoré by chcelo presadiť do Ústavy SR alebo aspoň vo forme zákonov. Je to trochu chabá reakcia na Ficovo vykosťovanie, ale vždy lepšie ako nič. Potešiť môže skutočnosť, že až 6 z 8 priorít KDH je vlastne napĺňaním volebného programu hnutia SLOVENSKO alebo našich dlhodobých priorít, ktoré sme neraz opakovane presadzovali v parlamente, čo je pre budúcnosť dobrá správa.

Nepochopením reality sú opatrenia v oblasti spravodlivosti a právneho štátu, pretože náprava nemôže spočívať len v kozmetických úpravách typu vytvorenia špecializovaných útvarov v rámci generálnej prokuratúry, ale mala by byť oveľa hlbšia, zásadnejšia a radikálnejšia a mala by sa týkať aj samotnej prokuratúry.

No a teraz k samotnému volebnému systému. Zmyslom volebného systému je čo najvernejšie pretaviť preferencie ľudí do volebného výsledku a počtu mandátov. To sa kvôli stabilite vládnutia vyvažuje viacerými korekciami, ktoré spočívajú v rôznych limitoch, technikách a metódach. Čím je viac korekcií, tým to viac vyhovuje väčším stranám, ak by nebola žiadna, bolo by v parlamente 50 strán a vláda by sa menila každú chvíľu. V čom teda spočíva volebný systém a ako by sa dal vylepšiť?

1.Pomerný volebný systém – vďaka hnutiu SLOVENSKO ho máme zakotvený v Ústave SR a je spravodlivejší k voličovi ako väčšinový volebný systém, pri ktorom vždy prepadne najmenej 49% hlasov voličov.
2.Jeden volebný obvod – vďaka hnutiu SLOVENSKO ho máme zakotvený v Ústave SR a je spravodlivejší k voličovi ako viacobvodový volebný systém, lebo spravodlivejšie vyjadruje vôľu voličov. K tomu sa prikláňa aj väčšina odborníkov v Českej republike, ktorá v odbornej literatúre porovnáva oba modely, hoci pri snahe o zavedenie viacerých obvodov sa dáva Česká republika za príklad. Navyše, nepreukázalo sa v praxi, že by viac obvodov zásadne prispelo k väčšej podpore regiónov v tých štátoch, kde je to tak zavedené. Zoberme si príklad: strana X má v 3 krajoch podporu 7% voličov, vo zvyšných 5 krajoch 4%. Pri jednom obvode a 100% účasti by mala výsledok 5,1%, je v parlamente, ma 8 mandátov. Pri 8 obvodoch podľa krajov sa v 5 obvodoch do parlamentu nedostane a vo zvyšných 3 bude mať po 1 poslancovi pri 100% účasti, pri tradičnej 60% v každom 2 poslancov, čiže celkovo 6 oproti 8 v jednoobvodovom systéme. Odhliadnuc od toho, čo tvrdí napríklad SaS, že obľúbení politici, ktorých by radi volili na celom Slovensku by pri viacobvodovom systéme mohli voliť už len voliči v jednom vybranom kraji.
3.Absolútny krúžok – poznáme ho z komunálnej politiky, v parlamentných a európskych voľbách si však stranícke centrály chránia 3% kvótu na započítanie preferenčných krúžkov, t.j. preferenčné krúžky sa kandidátovi na poslanca počítajú až vtedy, ak celkový počet jeho hlasov dosiahne najmenej 3% všetkých hlasov odovzdaných pre stranu, za ktorú kandiduje, inak sa mu nepočítajú. Zavedením absolútneho krúžku by sa toto obmedzenie zrušilo, čo by z hľadiska vôle prejavenej voličmi vo voľbách bolo určite spravodlivejšie.
4.Volebný prah (uzavieracia klauzula) – aktuálne 5% pre strany, vyššie % pre koalície. Už začiatkom 90-tych rokov, keď sa pôvodný prah 3% pre strany zvýšil na 5% (od volieb v roku 1992), prepadlo v parlamentných voľbách viac ako 700 000 hlasov, je preto na zváženie, či sa nevrátiť k prahu 3%, pričom pri koalíciách by nemusel existovať žiaden.
5.Volebná kaucia – aktuálne vo výške 17 000 eur, viaceré ústavné súdy v zahraničí však konštatovali, že existencia takejto kaucie je protiústavná. Je preto namieste diskusia, či ponechať volebnú kauciu, prípadne či ju nestanoviť pre prípady, keď neúspešná strana opakovane kandiduje do parlamentu.
6.Volebná kvóta (metóda) – aktuálne sa uplatňuje tzv. Hagenbach-Bischoffova metóda. Je určitým kompromisom, menším stranám by totiž viac vyhovovala tzv. Imperiali alebo posilnená imperiali metóda, a je to tiež na diskusiu, lebo je aj presnejšia z hľadiska prideľovania mandátov.
7.Umožnenie tzv. panašovania – čo by ste povedali na to, keby ste mali v parlamentných voľbách 4 preferenčné krúžky, ale tie by ste mohli dať ľubovoľne ktorýmkoľvek kandidátom aj na rôznych straníckych kandidátkach? Nad takouto zmenou pred časom rozmýšľali aj v Českej republike a určite by ju množstvo ľudí privítalo. Najmä tí, ktorí chcú, aby ich v parlamente zastupovali kvalitní ľudia. Znovu by sa tým oslabil vplyv straníckych centrál, ale posilnil vplyv ľudí a voličov, čo je len dobre.

Okrem diskusie k otázkam uvedeným v bodoch 3 až 7 by bolo určite namieste, aby sa naďalej modernizoval volebný systém jeho elektronizáciou (zoznamy kandidátov a voličov, prípadne aj zavedením elektronických volieb aspoň zo zahraničia) a aby sa rozšírila možnosť voľby zo zahraničia poštou a na ambasádach, napr. pri prezidentských voľbách. Samostatnou otázkou na diskusiu je posilnenie a zefektívnenie priamej demokracie na Slovensku (zníženie referendového kvóra, úprava referendovej kampane a pod.)

Volebný systém na Slovensku netreba orbanizovať, treba ho demokratizovať, treba ho upraviť viac v prospech ľudí, voličov a nimi prejavenej vôle.