Premiér Fico sa najskôr pomstil vyšetrovateľom. Potom prokurátorom. Najnovšie aj sudcom. Nestačili vyhrážky, zastrašovanie ani výzvy predsedovi Najvyššieho súdu SR, aby potrestal sudcov, ktorí odsúdili nominantov Smeru, Hlasu a SNS za ich trestnú činnosť, najmä korupciu.
Včera sa úradnícke komando ministra spravodlivosti Borisa Suska pokúsilo nezákonne dostať k súdnym spisom v trestných veciach, a tým aj k rôznym utajovaným informáciám a osobným údajom množstva oznamovateľov korupcie, svedkov trestných činov, či poškodených.
Takáto praktika, keď ministerstvo žiada celé súdne spisy od najvyššieho súdu bez spresnenia, čo vlastne chce konkrétne prešetriť, je nielen v rozpore so zákonom, ale aj s judikatúrou európskych súdov. Ide o bezprecedentný útok na nezávislosť súdov, ktorý určite nezostane bez povšimnutia Európskej komisie.
Fico znovu spravil ďalší krok k tomu, aby Slovensku zastavili eurofondy, čím pokračuje v páchaní ekonomickej vlastizrady voči vlastnému štátu.
Ak sa Fico so Suskom vyhovárajú na to, že im v obdobnej žiadosti vyhovel šéf Špecializovaného trestného súdu, asi sa spoliehajú na to, že bežní ľudia v tom nevidia rozdiel. Rozdiel je však zásadný. Špecializovaný trestný súd je de facto v hierarchii súdov len krajským súdom a je povinný sprístupniť spisy ministerstvu. Najvyšší súd je „iná káva“ a voči nemu takúto právomoc ministerstvo nemá. Po pravde, celé spisy bez spresnenia, čo sa prešetruje, by nemalo ministerstvo žiadať ani od krajského či okresného súdu, to sa však podľa všetkého ani nestalo.
Ak má premiér alebo minister spravodlivosti problém s konkrétnymi sudcami v konkrétnej veci, má postupovať podľa zákona ako každý iný občan. Nie zneužívaním právomoci verejného činiteľa a vyvíjaním nátlaku na predsedu alebo sudcov najvyššieho súdu. Takáto praktika neondrtálskeho kmeňa je možno typická pre členov strán Smer, Hlas a SNS, ale každý normálny človek ju považuje za neprípustnú.
