Po bývalej Ficovej nominantke a predsedníčke krajskej organizácie Smeru Jane Laššákovej sa v septembri minulého roka uvoľnilo miesto na Ústavnom súde SR.

Pellegrini voľbu kandidáta na uvoľnené miesto umelo niekoľko mesiacov naťahoval, pričom sa úboho vyhováral, len preto, aby mohol ako prezident vymenovať jedného z dvoch ponúknutých kandidátov na ústavného sudcu. Medzitým sa ešte spolu s Ficom stihol vyhrážať predsedovi Ústavného súdu SR, aby sa vzdal funkcie, inak ho ako prezident odvolá.

Dnes začalo vypočutie kandidátov na ústavných sudcov na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR. Sledovať ho môžete tu: https://tv.nrsr.sk/vyboryzive/11371

Odporúčam členom ústavnoprávneho výboru parlamentu, aby sa jednotlivých kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR opýtali aj na tieto otázky:

Aký je Váš názor na sudcovský aktivizmus s prihliadnutím napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 8/2022, v ktorom hovorí aj o materiálnom jadre ústavy?

Balík zákonov, najmä trestných zákonov, ktorý prevažná časť verejnosti označuje pojmom “amnestia pre zločincov” má aktuálne pozastavenú účinnosť a posudzuje sa ich protiústavnosť. Považujete aj Vy niektoré konkrétne otázky obsiahnuté v novele trestnoprávnych kódexov za problematické bez toho, aby ste vopred prejudikovali ich možnú protiústavnosť?

Ako vnímate doterajšiu judikatúru Ústavného súdu SR v otázke trestu prepadnutia majetku, ktorá uvádza, že ak má tento trest plniť funkciu trestu, musí páchateľovi prepadnúť nielen nelegálne nadobudnutý majetok, ale aj aspoň časť legálne nadobudnutého majetku?

O pár týždňov si pripomenieme 20. výročie vstupu Slovenska do Európske únie. O vzťahu vnútroštátneho práva a medzinárodného práva, resp. nadnárodného práva, doteraz Ústavný súd judikoval, že by sa aj slovenské ústavné právo malo vykladať vo svetle európskeho práva, zatiaľ však jasne nepovedal, či má mať európske právo vrátane napr. aj práva tvoreného na pôde Rady Európy, prednosť pred Ústavou SR (naša ústava hovorí len o prednosti európskeho práva pred zákonmi, nie aj pred ústavnými zákonmi). Asi sú Vám známe rozhodnutia nemeckého ústavného súdu v prípadoch Solange I a II, resp. aj ústavných súdov iných členských štátov EÚ, ktoré judikovali, že v určitých prípadoch, napr. keď ide o základné práva a slobody obsiahnuté v ústave daného štátu, nemá európske právo prednosť pred Ústavou členského štátu EÚ. Aký je Váš názor na túto otázku?

Nazdávate sa, že v prípade pozbavenia štátneho občianstva nášho občana v prípade nadobudnutia iného štátneho občianstva, ide o stratu slovenského občianstva alebo o odňatie štátneho občianstva proti jeho vôli?

Nazdávate sa, že po viac ako 30 rokoch od nežnej revolúcie má stále význam riešiť otázku odňatia výsluhových dôchodkov alebo ich časti bývalým príslušníkom ŠtB, ktorí svojich politických oponentov mučili, či zabíjali vo väzniciach alebo pri prechode hranice do slobodného sveta?

Aký je Váš názor na prípadné zavedenie právomoci Ústavného súdu SR rozhodovať prípady, keď je podnet na preskúmanie konfliktu záujmov alebo pochybností o úplnosti a pravdivosti majetkového priznania a takýto podnet je väčšinou členov príslušného politického orgánu “zametený pod koberec”? Hovoríme napr. o výbore pre nezlučiteľnosť funkcií a o možnosti preskúmania podnetu kvalifikovanej menšiny členov výboru v prípade, že sa zastavenie konania javí byť v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Aký je Vás názor na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu SR z čias pandémie a zavedenia núdzového stavu, keď súd konštatoval, že pri uplatňovaní práva na ochranu zdravia môže vláda obmedziť aj iné základné ľudské práva garantované Ústavou SR, napr. právo na náboženskú slobodu?

Nazdávate sa, že je terajší počet ústavných sudcov dostatočný alebo treba navýšiť ich počet a ak áno, z akých dôvodov?

Mal by sa Ústavný súd SR pri posudzovaní otázky dodržania podmienok skráteného legislatívneho konania uberať cestou českého ústavneho súdu, ktorý spočiatku zvolil prísny prístup a neskôr zvolnil výklad alebo by sa mal držať doterajšieho prístupu, keď uplatňuje doktrínu minimalistických zásahov do zákonodarnej moci vylepšenú o výklad cl 55a Ústavy SR?