Včera nastala vzácna zhoda v mediálnom priestore, keď si proruské weby a dezinformátori podali ruky so slniečkárskymi médiami a main-streamom, pretože zacítili možnosť kopnúť si do hnutia SLOVENSKO.
Keď bývalí poslanci parlamentu, z ktorých ani nie všetci sú členmi hnutia, presadzovali v parlamente zákony pre ľudí, médiá ich ignorovali, dnes sa pre nich stali hrdinmi. Zrazu sa téma odchodu hŕstky radových členov hnutia stala dôležitejšou ako to, že Fico úmyselne zdržiava podpísanie mafiánskeho balíčka trestných kódexov, aby ústavný súd nemohol pozastaviť jeho účinnosť.

Dobre formulovaná tlačová správa s názvom „Odchádzame spoločne“, hoci chýba akákoľvek spoločná fotka alebo koordinácia, pod ktorou sú podpísaní Peter Kremský, Mária Šofranko, Veronika Gmiterko, Vojtech Toth , Peter Liba a Ján Marosz sa nesie na vlne dlhodobého šírenia dezinformácií o hnutí SLOVENSKO, ktoré tak radi šíria terajší mocipáni Fico, Pellegrini a Danko, či niektorí premotivovaní politickí komentátori. Údajne má obsahovať dôvody odchodu, jej problém je, že nie je žiaľ pravdivá ani úprimná.
Dôvody odchodu sú oveľa prozaickejšie a tak je dobré to uviesť na pravú mieru:
1. Po voľbách sa na sneme hnutia otvorila diskusia k tomu, čo treba zlepšiť v hnutí, k hodnoteniu volebnej kampane, k práci v regiónoch a do tejto diskusie boli odídenci plne zapojení, dokonca sa niektorí stali členmi pracovnej skupiny, ktorá formulovala návrhy na zlepšenie. Pokračovať v tejto diskusii budeme na sneme, ktorý sa uskutoční onedlho, a ak to odídenci mysleli s diskusiou úprimne, nebol dôvod odísť.

2. Ak sa špekuluje, kto z ďalších bývalých poslancov parlamentu by sa ešte mohol pridať, tak už v zásade nikto. Janka Majorová Garstková tak urobila ešte minulý týždeň bez veľkého humbugu a bez okolkov prestúpila k Demokratom a myslím, že z partie odídencov nebude posledná. Len na Slovensku platí „syndróm KRÚPA“, teda musíte spraviť krupobitie a naváľať čo najviac špiny na politickú stranu, vďaka ktorej ste sa v politike stali „niekto“, aby ste zvýšili cenu na prestup. Erik Ňarjaš nie je rovnako ako Peter Liba členom hnutia, takže slová o odídení z hnutia ani nesedia.

3. Ľudsky rozumiem, že v slovenskej partokracii, ak ste raz ministrom, poslancom alebo verejne činnou osobou a k moci sa dostane partia, ktorá je z opačného brehu, tak že ste vo verejnej správe nezamestnateľný vrátane vašej rodiny, pretože ste vnímaný ako triedny nepriateľ (doslova). Nie každý má bunky na podnikanie a tiež nie je ľahké si zvyknúť na to, že zrazu máte o polovicu menší príjem alebo žiadny. S každým z odídencov, ktorí prejavili záujem, sme sa osobne stretli, a navrhli sme im formu spolupráce, ktorá odrážala ich ochotu „pobiť“ sa za hnutie v parlamentných voľbách, ich angažovanosť vo volebnej kampani, či prácu na volebnom programe a samozrejme aj ich výtlak, teda podporu zo strany voličov hnutia. Politická strana nie je charita ani sociálny ústav, ale zoskupenie, ktoré má určité pravidlá a hierarchiu a zámer spravovať štát. Tiež rozumiem, že pre niekoho je potrebné hnutie verejne očierniť, aby mohol získať zamestnanie – je to smutné, ale je to slovenská realita.

Osobne mi je ľúto, že bývalí kolegovia a kolegyne riešili situáciu nevhodne a neúprimne. Navyše ide o kolegov a kolegyne, s ktorými som pracoval na viacerých pekných projektoch a niečo sme si spolu zažili ako koaliční poslanci v ťažkej dobe.

Hnutie však nemôže akceptovať podmienky, ktoré nie sú v súlade s jeho protikorupčným nastavením a vieme ponúknuť len takú spoluprácu, ktorá je primeraná aktivite člena hnutia, jeho výtlaku a platovému nastaveniu v rámci hierarchie – logicky ako v každom inom zamestnaní či firme.

Je ešte ďalšia možnosť – o pár týždňov bude snem hnutia, kde sa bude voliť komplet nové vedenie hnutia. Každý z odídencov mohol kandidovať a presvedčiť ostatných, že jeho vízia hnutia je lepšia ako tá doterajšia – voľby sa konajú každý rok. Nikto z odídencov to ani raz počas svojho pobytu v hnutí neskúsil. Len Peter Kremský, ktorý až v opakovanej voľbe v apríli minulého roka tesne neuspel za člena vedenia hnutia. Hneď potom však rezignoval na kandidátku, na tvorbu volebného programu hnutia, v zásade na všetko a zostala len kritika. Aj tú bolo možné riešiť, stačilo len 3 týždne počkať do snemu.

Škoda. Mrzí akurát zbytočné politikárčenie a neúprimnosť. V tomto ohľade mi je sympatické konanie bývalej poslankyne a podpredsedníčky 2 parlamentných výborov Janky Majorovej Garstkovej, ktorú však médiá záhadne nespomínajú (prečo asi?) – odišla, poďakovala sa za možnosť byť v hnutí a oznámila, že prestupuje k Demokratom. Fér, úprimné – tak sa to robí.