Výkon terajšieho ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka pri jeho odvolávaní v parlamente bol tak slabý, že sa ho hanbil zastať aj Pellegrini. Namiesto predsedu parlamentu ho celý čas obhajovali poslanci, ktorí sú obvinení z organizovania zločineckých skupín, korupcie alebo podobných trestných činov.

Že ide o politickú pomstu je jasné. Ale v skutočnosti ide o viac, o rozvrat štátu a koniec voľných rúk, ktoré získali orgány činné v trestnom konaní za našej vlády. Veď si len predstavte situáciu, že vyšetrovateľ, ktorý narazí na niečo závažné, čo sa terajšej vláde nebude páčiť, bude automaticky odstavený mimo služby účelovým stíhaním až do jeho skončenia, ktoré môže trvať roky, za minimálnu mzdu 400 eur a mal by pritom uživiť celú rodinu. Väčšina si radšej dá pokoj a nebude vyšetrovať nič a znovu bude platiť Kaliňákovo známe heslo, že korupcia na najvyšších miestach politiky neexistuje, ako to bolo pred rokom 2020.

Preto terajší zákon zakazuje, aby len samotné trestné stíhanie stačilo na to, že policajta odstavíte mimo službu a tento zákon platí už od roku 1998.
Nezmysel, že ak je začaté trestné stíhanie, má byť policajt automaticky postavený mimo službu, je v rozpore nielen s terajším zákonom, ale je aj škodlivý pre právny štát. A to nám tu predvádza Šutaj Čistič už niekoľko týždňov.
Spor, či má o policajtoch rozhodovať civilný súd alebo správny súd, nie je hlavným problémom, hoci púta mediálnu pozornosť. Napriek tomu, že aj v tomto parametri minister vnútra prehral na body (3:4), dôvodom na jeho odvolanie bolo jednoznačné porušenie dvoch zákonov – zákona o štátnej službe policajtov a zákona o ochrane oznamovateľov korupcie.
Zákon jasne hovorí, že policajt sa má postaviť mimo službu najskôr na 6 mesiacov a až následne môže minister vnútra policajta odstaviť mimo službu aj na dlhšie obdobie (do skončenia trestného stíhania). V rozpore s tým Šutaj Čistič odstavil policajtov do skončenia trestného stíhania hneď.

Zákon tiež jasne hovorí, že samotné trestné stíhanie nestačí (hovorí to aj smernica ministra vnútra z roku 2006), ale odôvodniť treba aj ďalšie skutočnosti podľa zákona, nie ich len konštatovať bez odôvodnenia, ako to spravil Šutaj Čistič vo svojich personálnych rozkazoch.

Zákon tiež hovorí, že výnimky pre ministerstvo vo vzťahu k Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie platia len v prípade skončenia služobného pomeru, aj to nie vždy. Postavenie policajta mimo službu nie je skončenie služobného pomeru, čiže Šutaj Čistič žiadnu výnimku nemal a protikorupčný úrad jednoducho hrubo odignoroval.

Súdy to v 4 prípadoch veľmi pekne odôvodnili. Zároveň aj to, že Šutaj Čistič sa chcel policajtom pomstiť, teda išlo o odvetu voči nim za ich prácu, čo zákon zakazuje. Aj keby všetky prípady policajtov, na ktorých sa minister vyzúril, nakoniec rozhodoval správny súd, ktorého sa tak Šutaj Čistič dovoláva, minister vnútra nemá v konaní pred nimi žiadnu šancu.
Jeho rozhodnutia sú babrácke a protizákonné. A je jedno, či mu ich pripravili babrácki úradníci alebo ich písali na Súmračnej, hanba za ich vydanie navždy zostane na ministrovi vnútra. Škoda, že to väčšina poslancov parlamentu nepochopila, ale každé zlo sa raz skončí, treba vydržať.