Krátko pred odchodom predložili poslanci vládnej OĽaNO novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá by zakázala starostom a obecným poslancom, aby boli konateľmi obecných firiem. Predkladateľ MILAN VETRÁK to totiž považuje za konflikt záujmov. Ide o problém, na ktorý portál Živé mesto poukázal v projekte Márnivé dcéry z Bratislavy.

Starostovia a miestni poslanci by podľa vašej novely nemohli byť zároveň konateľmi dcérskych firiem obcí. Prečo?

Na úrovni hlavného mesta a väčších mestských častí, akou je aj Petržalka, nie je takýto súbeh možný, lebo sa to považuje za konflikt záujmov. V zmysle zákona o obecnom zriadení je úlohou starostu a primátora zabezpečovať obecnú – mestskú správu a úlohou komunálneho poslanca je kontrolovať, ako sa táto obecná správa vykonáva. Ich úlohou nie je byť súčasťou exekutívy v obecných podnikoch alebo rozpočtových, či príspevkových organizáciách, na to majú mať odborníkov vybraných na základe transparentného výberového konania.

Prečo si myslíte, že v takomto prípade ide o konflikt záujmov?

Konflikt záujmov nie je rozsahom vymedzený výlučne ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Moderné a transparentné obce a mestá ako napríklad Bratislava alebo jej mestská časť Petržalka, majú prijaté aj protikorupčné štandardy, minimum, ktoré za konflikt záujmov alebo za neetické správanie považujú aj súbeh funkcie komunálneho zastupiteľa vrátane jemu blízkych osôb a člena výkonnej zložky obecného, či mestského podniku alebo organizácie. V zmysle zákona o obecnom zriadení má starosta navrhovať zástupcov obce do obecných podnikov alebo organizácií a právomocou zastupiteľstva je schvaľovať alebo odmietať takéto nominácie, prípadne aj odvolávať zástupcov. Podobne majú poslanci právomoc schvaľovať majetkové účasti v takýchto subjektoch, výročnú správu a účtovnú závierku týchto spoločností.

Ak sú zároveň štatutármi dcérskych firiem obcí, tak potom kontrolujú sami seba.

Ak by boli zamestnancami týchto subjektov alebo nebodaj priamo ich výkonnou zložkou, existuje vysoké riziko, že by nekonali v súlade s verejným záujmom, ale by uprednostňovali osobný záujem, prípadne záujem daného subjektu na úkor obce alebo mesta. Navyše, ak má obec, mesto, zavedené výberové konania na zástupcov v týchto subjektoch, už pri ich výbere by hrozilo, že by sa z neho stala paródia na výberové konanie, keďže vo výberovej komisii je starosta, primátor, alebo jeho zástupca a poslanci zastupiteľstva, čiže by sa všetci museli vylúčiť z výberovej komisie.

Takto chápe konflikt záujmov aj Najvyšší kontrolný úrad, či Transparency International. No keďže sa zákon o konflikte záujmov takejto situácii nevenuje, v praxi je bežné, že sú starostovia a poslanci konateľmi obecných firiem.

Určite by prospelo, ak by túto otázku výslovne upravoval aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Každá jeho novelizácia je však zložitá, lebo ide o ústavný zákon a je potrebné sa zhodnúť s 90 poslancami v parlamente, často aj na veciach, ktoré sa týkajú ich samotných. Riešením by bolo, ak by platil takzvaný vertikálny zákaz konfliktu záujmov, to jest, že člen vlády by nemohol byť komunálnym poslancom a naopak, poslanec parlamentu by nemohol byť zároveň starostom, županom alebo primátorom. Tak by mnohí poslanci parlamentu neboli zároveň v konflikte záujmov už pri hlasovaní o prípadnej zmene ústavného zákona s cieľom výslovne zakázať súbeh funkcie primátora, župana, starostu a komunálneho poslanca s konateľom obecného, či mestského podniku.

V Ružinove sú poslanci konateľmi miestnej televízie, pričom pri voľbách do týchto funkcií dokázali hlasovať sami za seba. No ani oni, ani radnica v tom problém nevideli.

Mediálna oblasť je samostatnou otázkou na riešenie, pretože na Slovensku majú starostovia, primátori a župani blízko k vytváraniu takzvaných hlásnych trúb namiesto skutočných komunálnych či komunitných médií. Médium za peniaze daňových poplatníkov slúži primárne na jeho vlastnú propagáciu, prípadne propagáciu úradníkov samosprávneho úradu s redakciou tvorenou zamestnancami takého úradu. Ak je navyše starosta alebo komunálny poslanec aj v manažmente komunálneho média, sú na zneužívanie takého média na osobný prospech vytvorené ideálne podmienky. V takýchto prípadoch by mohla pomôcť rada, v ktorej by boli pomerne zastúpené všetky strany príslušného zastupiteľstva, vrátane odborníkov a zástupcov mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti médií s cieľom dohliadať na to, aby pôsobenie média vo vzťahu k verejnosti nebolo propagandou, ale službou obyvateľom obce vo verejnom záujme, teda poskytovaním objektívnych a vyvážených informácií.

V návrhu chcete tiež posilniť kompetencie zastupiteľstva, aby mohlo rozhodovať o niektorých finančných otázkach ohľadne dcérskych firiem. Prečo?

Má ísť o schvaľovanie takých rozhodnutí, ktorých prijatie patrí do právomoci zastupiteľstva. Teda nie pôžičky, investície a podobne, nie to, čo je v zmysle zákona v kompetencii predstavenstva a dozornej rady podniku. Ide primárne o účtovnú závierku a rozdelenie zisku podniku, čo v súčasnosti zastupiteľstvo len berie na vedomie. Podľa novely zákona by tieto otázky zastupiteľstvo schvaľovalo, čím by bol starosta, primátor, ako zástupca akcionára daného podniku, niekedy dokonca ako výlučný akcionár, viazaný na valnom zhromaždení podniku presadzovať.

Zaznamenali ste taký problém v praxi?

Ako príklad uvediem Bratislavu, kde sa dlhodobo poslanci sporili s primátorom, či má byť zisk podniku na odvoz a likvidáciu odpadu ponechaný v rezervnom fonde s cieľom investovať do kúpy ďalšieho kotla do spaľovne – preferencia poslancov,  alebo sa má celý zisk odviesť do rozpočtu mesta, kde sa použije na úplne iné účely, na aké bol vytvorený. Zmena by zároveň riešila aj problém, na ktorý dlhodobo poukazuje prokuratúra v netrestnej oblasti, že niektorí starostovia, primátori, odmietajú na valnom zhromaždení obecného podniku presadzovať uznesenie zastupiteľstva prijaté vo vzťahu k danému podniku.

Prečo však s novelou prichádzate až teraz, keď je vláda v demisii? Myslíte, že pre ňu dokážete získať potrebnú podporu?

Pre lepšie pochopenie je potrebné uviesť, že po parlamentných voľbách 2020 malo hnutie OĽANO spomedzi 53 pôvodných poslancov okrem 5 primátorov a starostov až 25 dlhoročných komunálnych poslancov a do istej miery to platí stále. Nerobíme teda návrhy, týkajúce sa samosprávy od stola, ale so znalosťou veci a na veľkej novele zákona o obecnom zriadení sme začali pracovať od leta 2020, keď sme sa prvýkrát stretli na pôde Turčianskych Teplíc na pozvanie primátora mesta. Následne takmer dva roky náš bývalý koaličný partner – SaS podmieňoval predloženie novely zákona dohodou na jednom spoločnom balíku zmien a keď sme sa v dôsledku tohto prístupu ocitli vo volebnej kampani pre komunálne voľby 2022, dohodli sme sa, že nebudeme meniť pravidlá hry pred týmito voľbami, ale novelu predložíme hneď po Novom roku 2023.

Potom však bola odvolaná vláda a koalícia už nedisponuje nadpolovičnou väčšinou poslancov.

Skutočnosť, že medzitým bola vláda odvolaná a má v zmysle Ústavy SR obmedzené právomoci, je zhoda okolností a netýka sa poslancov, ktorí v plnej miere vykonávajú svoj mandát až do termínu predčasných volieb. Uvedomujeme si, že predkladáme rozsiahlu novelu zákona o obecnom zriadení, sme však otvorení diskusii o nej a predpokladáme, že budú aj body – je ich v novele viac ako 90, ktoré bude politicky náročné presadiť.

Vajnorský starosta Michal Vlček podpisuje zmluvy sám so sebou. Je totiž zároveň konateľom dcérskej firmy Vajnor, ktorej developeri platia za poradenstvo.
FOTO: Živé mesto

Voči novele sa už objavili kritické hlasy. Starosta Vajnor Michal Vlček tvrdí, že “pod rúškom opatrení na zvýšenie transparentnosti a zapojenia verejnosti zásadným spôsobom mení dlhodobo nastavené kompetencie vo vzťahu primátor/starosta – zastupiteľstvo, ktorých jediným výsledkom bude chaos a paralýza v obciach a mestách, kde už doteraz ťažko hľadali konštruktívnu komunikáciu.”

Som presvedčený, že hnev a nenávisť nie sú dobrí radcovia a mal by sa im vyhýbať aj starosta Vajnor. Verím, že aj pán starosta chápe, že ak dal sľuby voličom vo voľbách, že ak ich plní, je to jeho právo a zároveň legitímne očakávanie jeho voličov. Rovnako je našim ústavným právom poslancov parlamentu presadzovať pravidlá transparentnej a otvorenej samosprávy s účasťou verejnosti, ktoré sme zakotvili do programového vyhlásenia vlády a tiež body z nášho volebného programu. Pán starosta sa asi bude pamätať, že keď v roku 2018 starostovia, združení v ZMOS, spolu s vládou Fica a Pellegriniho presadili novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá extrémne posilnila právomoci starostov a zrušila právomoci zastupiteľstiev a ich poradných orgánov, ako aj poslancov, že celá vtedajšia opozícia to verejne a masívne kritizovala ako zlý krok a prisľúbila spraviť reverz tejto novely, ak sa dostane do vlády. To neznamená, že sa bránime diskusii o predloženej novele zákona alebo jej úpravám na základe vzájomnej diskusie.

Starostovia teda podľa vás majú až príliš veľké kompetencie?

Naše súčasné samosprávne nastavenie je extrém v porovnaní so všetkými štátmi Európy, pretože v žiadnej európskej krajine nie je zavedená priama voľba starostov, županov a primátorov a nie sú im zároveň priznané také rozsiahle právomoci ako na Slovensku. Dnešná zákonná úprava starostom, primátorom a županom umožňuje, aby ignorovali uznesenia zastupiteľstiev, pričom zastupiteľstvo ma voči nim prakticky len dve právomoci – odobratie odmeny k platu alebo zákaz presunu peňazí medzi jednotlivými položkami rozpočtu. Takýto stav vyvoláva opodstatnené otázky voličov v komunále, ktorí sa pýtajú, aký význam ma voliť komunálnych poslancov, keď v prípade svojvôle na strane starostu,
primátora alebo župana s tým aj tak nevedia nič urobiť. V novele zákona o obecnom zriadení si starostovia dokonca u vládneho Smeru vybavili, že zo zákona vypadla možnosť uskutočniť regionálne alebo lokálne referendum na odvolanie starostu, primátora alebo župana, ak porušuje Ústavu SR alebo zákony. Ústava Slovenskej republiky pritom hovorí jasne, že v samospráve sú dva rovnocenné orgány, ktorými sú starosta, primátor, župan na jednej strane a zastupiteľstvo na strane druhej a tomu by mali zodpovedať aj zákony upravujúce územnú samosprávu. Teda nie starostovská samospráva, ale zastupiteľská demokracia, ktorou je Slovensko v zmysle Ústavy SR aj na úrovni samosprávy.

Vetrák: Starostovia a poslanci nemajú riadiť obecné podniky, ide o konflikt záujmov – Živémesto.sk (zivemesto.sk)