Do roku 2022 dostávali viaceré historicky cenné mestá, vrátane Kremnice, osobitné priame dotácie na záchranu historických pamiatok. Tie boli pôvodne vyčlenené v štátnom rozpočte v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa. Na základe návrhu poslancov NR SR Milana Vetráka a Kristiána Čekovského sa pravidlá zmenili.  Počnúc rozpočtom na rok 2022 spočíva podpora všetkých  miest s národnými kultúrnymi pamiatkami v rozpočtovej kapitole Ministerstva kultúry SR v rámci programu Obnov si svoj dom, kde došlo k navýšeniu peňazí zo štátneho rozpočtu práve o čiastku, ktorú dovtedy dostávali vybrané mestá.

Vybrané historické mestá tak de facto prišli o priamu podporu v celkovej výške 2 690 000 eur z rozpočtu pre rok 2022 a rovnaké pravidlá platia aj v tomto roku.  Mestám ako Kremnica, Banská Štiavnica, Bardejov, či Levoča to aj dnes spôsobuje nemalé problémy. Pri záchrane pamiatok sa síce môžu uchádzať o dotácie v rámci programu Obnov si svoj dom, je však otázne, či žiadanú podporu dostanú, resp. či ju dostanú v plnej výške. Potvrdzuje to aj Jana Kyselicová, vedúca oddelenia výstavby a životného prostredia Mestského úradu v Kremnici. Podľa nej sa  je nielen potrebné spracovať a podať žiadosť s množstvom povinných príloh, no zároveň je podľa nej otázne aj to, či peniaze na obnovu pamiatok a v akej výške vôbec dostanú.  „V posledných rokoch nedostalo mesto Kremnica z programu Obnov si svoj dom žiadne prostriedky,“ dodala.

Vzhľadom na finančnú náročnosť obnovy historických objektov a súčasnú ekonomickú situáciu samospráv je veľmi nízka šanca, že by mohli mestá obnovovať pamiatky z vlastných rozpočtov.

Kriticky reagovali v čase predkladania návrhu na novo nastavené kritériá aj mestá a lokality, ktoré sú na zozname UNESCO. Niektoré samosprávy dokonca  navrhovali prešetriť, či Slovensko neporušilo týmto rozhodnutím Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, keďže štát má podľa platného dohovoru vyvíjať nielen právne, či administratívne, ale predovšetkým finančné opatrenia na ochranu a zachovanie dedičstva.  „Štát sa nemôže týmito lokalitami a vzácnymi historickými mestami iba pýšiť a ukazovať ich v každom bedekri, no zároveň nebrať zodpovednosť za to, v akom stave sa zachovajú pre budúce generácie,“ upozorňovali v tom čase v otvorenom liste. Kremnica síce na zozname UNESCO nie je, ochrany jej historického dedičstva sa však nové kritériá dotkli výrazne.

Z POHĽADU POSLANCA

Zaujímalo nás, či sa v tomto smere pripravujú do budúcnosti riešenia pre historicky významné mestá, ktorých sa toto riešenie negatívne dotklo.

„Je dôležité si uvedomiť dôvody, ktoré viedli k zrušeniu priamej finančnej podpory vybraným mestám zo štátneho rozpočtu, ktorá bola súčasne nahradená transparentným a systémovým poskytovaním dotácií na rovnaký účel z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR,“ konštatoval Milan Vetrák, poslanec Národnej rady SR a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý spoločne s poslancom Kristiánom Čekovským návrh predkladal.  „Už v čase vlády premiéra Vladimíra Mečiara bol do praxe zavedený zvláštny mechanizmus podpory niektorých vybraných miest na Slovensku systémom, že kto sa s kým vo vláde poznal, ten si vyloboval to, čo potreboval, a táto priama podpora zo štátneho rozpočtu sa označila ako podpora národných kultúrnych pamiatok. Nesystémovú a netransparentnú podporu bývalý premiér Peter Pellegrini v rámci volebnej kampane zvýšil na dvojnásobok výlučne na rok 2020 bez krytia v štátnom rozpočte,“ dodal.

V skutočnosti však priama podpora štátu fungovala podľa jeho vyjadrenia tak, že hoci išlo o podporu národných kultúrnych pamiatok, viaceré mestá, na ktorých území sa takéto pamiatky nachádzajú, nedostávali žiadnu podporu iba preto,  že nemali s bývalými vládami upravené vzťahy. „Na poskytnutie podpory nebolo treba vypracovať žiadny projekt. Vyúčtovanie peňazí zo štátneho rozpočtu bolo vzácnosťou a bolo bežné, že okrem pamiatok sa financovala aj priľahlá infraštruktúra, čo nezodpovedalo účelu, na ktorý sa takáto podpora poskytovala. Je verejným tajomstvom, že v niektorých prípadoch z podpory benefitovali rôzne firmy s prepojením na vedenie vybraného mesta, ktoré takúto podporu dostávalo. Je pochopiteľné, že Najvyššiemu kontrolnému úradu SR došla trpezlivosť a vo svojej kontrolnej správe v roku 2021 konštatoval, že vláda má zrušiť tento systém ad hoc priamych podpôr zo štátneho rozpočtu, čo sa netýkalo len miest s národnými kultúrnymi pamiatkami, ale aj iných týmto spôsobom poskytovaných podpôr v rôznych oblastiach,“ doplnil.

Dodal , že riešenie vzniknutého problému vzišlo z rokovaní medzi ním ako poslancom parlamentu, ministerkou kultúry a štátnym tajomníkom ministerstva financií . Uskutočnili sa v priebehu schvaľovania rozpočtu v roku 2021 a vyústili do podania pozmeňujúceho návrhu k návrhu rozpočtu na rok 2022. „Počnúc rozpočtom na rok 2022 spočíva podpora všetkých (nielen vybraných) miest s národnými kultúrnymi pamiatkami z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR v rámci programu Obnov si svoj dom, kde došlo k navýšeniu peňazí zo štátneho rozpočtu práve o čiastku, ktorú dovtedy dostávali vybrané mestá. Súbežne Ministerstvo financií SR spracovalo nový dotačný systém v súlade s odporúčaniami Najvyššieho kontrolného úradu SR,“ dodal.

V HRE JE TENTO ROK AJ KAPLNKA SV. ANNY

Ako Milan Vetrák tiež konštatoval, v  súčasnosti môže tak Kremnica,  ako aj ďalšie mestá požiadať o finančnú podporu na národné kultúrne pamiatky štandardným spôsobom platným pre všetky štátne dotačné schémy na Slovensku, t.j. vypracovať projekt, podať žiadosť, počkať na vyhodnotenie projektu a poskytnutie dotácie, vyúčtovať dotáciu v súlade so zákonom . Všetky mestá, ktoré boli pôvodne priamo dotované zo štátneho rozpočtu vrátane Kremnice túto podporu podľa jeho slov aj využívajú.  Ako príklad uviedol mesto Bardejov, ktoré z ministerstva kultúry dostalo v roku 2022 dotácie v rovnakej výške,  ako dostávalo aj predtým priamo z rozpočtu a podobne sú na tom aj ďalšie mestá.

„Kremnica požiadala na rok 2023 o dotáciu na rekonštrukciu Kaplnky sv. Anny a Banskobystrické biskupstvo o komplexnú obnovu františkánskeho kostola. Finančná podpora je tak bez problémov dostupná, oproti minulosti však oveľa viac záleží na tom, či je vedenie daného mesta aktívne. Ministerstvo kultúry navyše všetkým mestám s národnými kultúrnymi pamiatkami priebežne podáva pomocnú ruku, aby boli v dotačnej schéme úspešné,“ dodal.

Kveta Fajčíková