Európska komisia vydala správu o stave právneho štátu na jednotlivé členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska. Venuje sa štyrom oblastiam: justícii, boji proti korupcii, slobode prejavu a mediálnej oblasti a inštitucionálnym aspektom právneho štátu.
Správa pomenúva pozitívne veci, ktoré sa udiali na Slovensku v rámci reformy justície a boji proti korupcii, ale venuje sa aj nedostatkom a formuluje odporúčania, z ktorých viaceré
zatiaľ neúspešne presadzovalo aj hnutie OĽANO a táto správa tak dáva možnosť sa k nim opätovne vrátiť.
V oblasti JUSTÍCIE sa v správe konštatuje, že dôvera verejnosti je síce o niečo vyššia (25%) ako za vlády Fica a Pellegriniho (21%), efektívnosť justície je však nízka, jej dôveryhodnosť narúša nepredvídateľné a časté využívanie § 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom a legislatívny proces je pri dôležitých veciach (napr. reforma súdnej mapy) vedený ministerstvom spravodlivosti netransparentne a bez náležitého zapájania kľúčových aktérov do procesu pripomienkovania návrhov.
Odporúčania sa týkajú definovania podmienok, za ktorých možno odvolať členov Súdnej rady (teda nie aj pri strate dôvery ako presadila ministerka Kolíková), čo OĽANO presadzovalo od začiatku, a trvalého ponechania poistky pre sudcov pri ich obvinení z trestného činu ohýbania práva, čo do reformy súdnictva v roku 2020 presadilo práve OĽANO, kompromisne pre odpor ministerky Kolíkovej len dočasne, ale koncom roku 2021 sme to v zákone zmenili už natrvalo. Európska komisia tiež odporúča, aby sa obmedzili právomoci generálneho prokurátora pri využívaní § 363 Trestného poriadku.
V oblasti BOJA PROTI KORUPCII sa v správe konštatuje, že riziko korupcie sa oproti obdobiu vlád Fica a Pellegriniho, kedy bolo vysoké, síce znížilo a je hodnotené už len ako relatívne vysoké (52 bodov zo 100), stále je však čo zlepšovať. Európska komisia vníma ako problém nezáujem ľudí nahlasovať korupciu – ak sa deje v zamestnaní, neochota je až 58%.
V správe sa síce spomína, že ministerka Kolíková chce zaviesť trestný čin porušenia ochrany oznamovateľa korupcie, som ale presvedčený, že pokiaľ poriadne nerozbehneme aj systém odmeňovania oznamovateľov korupcie, človek si nebude robiť problém s tým, že niečo nahlási a vyhodia ho za to zo zamestnania. Spoločensky na tom Slovensko zatiaľ nie je tak dobre, aby ľudia nahlasovali korupciu len preto, že sú presvedčení o tom, že je to správne a bez ohľadu na následky.
V oblasti MÉDIÍ A SLOBODY PREJAVU sú v správe uvedené dve odporúčania a hoci sa tejto oblasti primárne nevenujem, súhlasím s tým, aby sa zmiernilo, či dokonca zrušil trestný čin ohovárania voči novinárom. Problémom však môže byť zadefinovanie pojmu novinár, keďže novinári nie sú organizovaní v žiadnej profesijnej organizácii ako napr. advokáti alebo lekári.
V oblasti INŠTITUCIONÁLNYCH ZÁBEZPEK PRÁVNEHO ŠTÁTU je spomenutých viacero vecí. Som rád, že rovnako ako OĽANO, ani Európska komisia nevníma pozitívne, že bola ústavnému súdu vzatá právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s Ústavou SR. Európska komisia tiež potvrdila, že až na výnimku v podobe štátnej karantény nevníma žiadne z proti-COVID opatrení ako zásadne problematické. Nedostatky vidí v neschopnosti zvoliť ombudsmana v parlamente, čo je pravda, a v chýbajúcej legislatíve týkajúcej sa lobingu, čo je v kompetencii podpredsedu vlády Holého. Rovnako ako lobing aj kritizované slabšie zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu je dlhodobou požiadavkou hnutia OĽANO na koaličných partnerov. Európska komisia požaduje aj zlepšenie právneho rámca o ochrane verejného záujmu a pozitívne vníma snahu o vytvorenie Úradu na ochranu verejného záujmu, čo je prioritou pre OĽANO, ktorú by do konca tohto volebného obdobia chcelo presadiť a tejto priorite sa aj osobne venujem.