Tento týždeň sme oslavovali Deň detí a všetci sme očakávali, že im prezidentka Zuzana Čaputová prinesie pekný darček v podobe podpísania zákona o pomoci rodinám s deťmi z dielne Igora Matoviča a hnutia OĽANO. Žiaľ, nestalo sa tak.
Preto jej moje poslanecké kolegyne a kolegovia z OĽANO-NOVA-KÚ-Zmena zdola postavili pred prezidentský palác kočík s odkazom, ktorý jej má pripomenúť, že deti čakajú.
Oddeľme podpísanie zákona prezidentkou od jeho prípadného podania na Ústavný súd SR.
V princípe možno konštatovať, že slovenský ústavný súd vychádza z tzv. triezveho prístupu, ktorý sa vyznačuje minimalizáciou zásahov do zákonodarnej moci a ňou prijatých zákonov, ak je namietané výlučne porušenie pravidiel legislatívneho procesu. To znamená, že slovenský ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi vždy len pripomenul, že by zákon vyhlásil za protiústavný až vtedy, ak by išlo o svojvoľné a hrubé porušenie pravidiel legislatívneho procesu, ale nikdy si „nebuchol po stole“ ako kedysi český ústavný súd, ktorý však medzitým tiež prešiel na rovnaký minimalistický prístup a zmiernil svoju judikatúru.
V prípade prorodinného balíčka nejde podľa všetkého o protiústavnosť, ide skôr o čistotu legislatívneho procesu a dodržiavanie pravidiel tvorby zákonov. Dodržiavanie legislatívnych pravidiel považujem rovnako ako prezidentka Čaputová za dôležité, žiaľ bez prísnejšej úpravy rokovacieho poriadku parlamentu a zásadnejšieho rozhodnutia slovenského ústavného súdu nemožno očakávať výraznejší pokrok, pretože bežní poslanci, ktorých je v parlamente väčšina, k tomu vzťah nemajú a bez primeraného sankčného mechanizmu ani nikdy mať nebudú bez ohľadu na to, kto bude v parlamente. Uvedeného si je dobre vedomá aj prezidentka Čaputová, navyše jej doterajšie veto sa vyznačuje značne selektívnym a nie systémovým prístupom.
Nie je zrejmé, prečo podpisovanie zákona o pomoci rodinám a deťom trvá tak dlho, keď napríklad len nedávno „šmahom ruky“ podpísala oveľa rozsiahlejší zákon o reorganizácii súdnej mapy z dielne ministerky spravodlivosti SR Márie Kolíkovej, a ten by sme pri striktnejšom výklade rokovacieho poriadku parlamentu mohli označiť za prílepok, čo je v rozpore so zákonom.
Lebo ak ide o jej prípadné veto rodinám a deťom, nejaké dramatické odôvodňovanie je úplne zbytočné, keďže už väčšina poslancov parlamentu deklarovala, že je pripravená prezidentkino veto prelomiť. Navyše, nech bude odôvodnenie akékoľvek, ak zákon nepodpíše, bude to jednoznačný signál rodinám s deťmi, že im nechce pomôcť. A ak zákon chce dať na ústavný súd, jeho skoršie podpísanie by takéto jej podanie len urýchlilo. Rovnako tak už v minulosti spravila, keď podpísala 13. dôchodky z dielne Smeru-SD a následne ich podala na ústavný súd, že sú podľa nej protiústavné.