Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa vrátil z dovolenky plný elánu využívať § 363 Trestného poriadku všade, kde sa len dá. Okrem toho mal chuť skritizovať ústavnoprávny výbor parlamentu a brannobezpečnostný výbor parlamentu za to, že si na svoje zasadnutia k otázkam verejného záujmu (napr. otázka prešľapujúcej spravodlivosti pri Mečiarových amnestiách) dovolili pozvať špeciálneho prokurátora, pričom naznačil, že bez jeho súhlasu by sa žiadny prokurátor nemal k národnej rade ani len priblížiť.
Ale pekne po poriadku. Keďže už dlhšiu dobu nebolo žiadnemu z nominantov Hlasu alebo Smeru zrušené obvinenie alebo nebol prepustený z väzby, bolo načase opäť vytiahnuť § 363 Trestného poriadku a aby si ešte viac „pošramotil“ svoje renomé, použil ho Maroš Žilinka rovno v prospech guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra s tým, že zrušil jeho obvinenie a ešte k tomu z korupcie. Aj keď realizáciu zveril Žilinka svojmu námestníkovi Jozefovi Kanderovi, nič to nemení na fakte, že za terajšieho vedenia generálnej prokuratúry zažíva § 363 Trestného poriadku svoje „hviezdne“ chvíle.
Zlé jazyky hovoria, že sa len naplnila „prorocká predpoveď“ Roberta Fica z poľovníckej chaty, ktorý na nahrávke tvrdil, že Žilinka dá ochrannú ruku Kažimírovi. Už asi nie je pre nikoho záhadou, prečo sa práve generálna prokuratúra tak veľmi snaží, aby nahrávky z poľovníckej chaty s Ficom, Bodorom, Kaliňákom, Parom a ďalšími boli vyhlásené za nezákonné.
Pokiaľ ide o kritiku parlamentných výborov, tá vychádza zo zlej hypotézy Maroša Žilinku, že Daniel Lipšic je pozývaný na výbory podľa § 53 rokovacieho poriadku parlamentu. Ale nie je tomu tak. Parlamentné výbory si podľa § 54 rokovacieho poriadku parlamentu môžu na svoje zasadnutia pozývať aj odborníkov a ďalšie osoby (bez bližšieho spresnenia) a k takým patrí aj špeciálny prokurátor.
Navyše, špeciálneho prokurátora pred jeho voľbou do funkcie vypočúva ústavnoprávny výbor a tomuto výboru aj predkladá každoročne svoju správu o činnosti oddelene od generálnej prokuratúry (zavedené ešte bývalým generálnym prokurátorom J. Čižnárom), parlament špeciálneho prokurátora volí a odvoláva, takže je nemysliteľné, aby ho parlamentné výbory nemohli bez súhlasu generálneho prokurátora pozvať na svoje zasadnutie.
Ak sú nejaké nejasnosti ohľadne výkladu rokovacieho poriadku parlamentu v tejto otázke, predseda parlamentu má aj mimo schôdze národnej rady právo obrátiť sa na ústavnoprávny výbor so žiadosťou o zaujatie stanoviska k výkladu § 53 a 54 rokovacieho poriadku parlamentu.