Ešte máme otázky o konečnej podobe. V rukách však máme legislatívny návrh, ktorý predkladalo OĽANO ešte ako opozičná strana, t. j. hmotná zodpovednosť bude v plnej výške. Ďalšia verzia je tá, kde je hmotná zodpovednosť limitovaná podľa výšky spôsobenej škody v príslušnom zlomku z tejto škody.
Prikláňame sa skôr k verzii predloženej spoločne s tzv. antikorupčnou žalobou, ktorú bude môcť za určitých podmienok predložiť aj bežný človek (s pomocou advokáta). Definitívne rozhodnutie padne koncom tohto alebo v priebehu budúceho týždňa.
Okrem toho čakáme na SaS, lebo podľa nich nemôžu politici niesť hmotnú zodpovednosť za politické rozhodnutia. Dodnes nám však neposlali zadefinované, čo presne tým mysleli. Výhrady má aj Sme rodina. Všeobecne konceptu hmotnej zodpovednosti nie sú naklonení, ale je možné s nimi diskutovať minimálne o forme, akú zvolil podpredseda vlády SR pre legislatívu Štefan Holý v minuloročnej novele zákona o verejnom obstarávaní voči kvalifikovaným osobám (vrátane úradníkov).
Povedzme po druhom alebo treťom porušení zákona by prichádzala sankcia vo forme limitovanej hmotnej zodpovednosti. Má to však svoje úskalia, lebo ak hneď na prvýkrát „vytunelujete“ 100 miliónov eur, bude ešte nejaký druhý alebo tretí raz. Alebo sa zoberiete a ujdete do zahraničia?
Dnes je isté, že nepôjdeme s pokutami pre úradníkov, ktorí pripravujú podklady. To chceme prípadne riešiť vo veľkej novele o štátnej službe, ktorej súčasťou však budú aj rôzne motivačné opatrenia voči štátnym úradníkom (napr. viac dovolenky, obmedzená možnosť podnikať, vzdelávanie, odmeňovanie), aby náš celkový prístup voči nim bol vyvážený, lebo štát potrebuje aj kvalifikovanú štátnu službu na plnenie svojich úloh, a nedá sa zavádzať výlučne len negatívne opatrenia voči nim, ako napr. odvolávanie bez uvedenia dôvodu alebo hmotná zodpovednosť.
Zlé rozhodnutie, ktoré zakladá hmotnú zodpovednosť, musí v zmysle legislatívneho návrhu, ktorý chceme predložiť, konštatovať orgán dohľadu, dozoru alebo kontroly (teda napr. NKÚ alebo ÚVO), a keď to skonštatuje, ešte to musí posúdiť príslušný orgán (prokuratúra) pred podaním žaloby v mene štátu, pretože tá musí napr. ustáliť, kto je za škodu zodpovedný a v akom rozsahu vrátane zistenia, či zodpovedný verejný funkcionár nie je za zodpovednosť za škodu pri výkone svojej funkcie zodpovedný.
So zástupcami poisťovní však bude ešte potrebné rokovať s cieľom zadefinovať si potrebný poistný produkt a rokovania nemáme ešte ukončené ani s generálnou prokuratúrou.
