Už pred vstupom do politiky ste sa profesijne venovali legislatívnej činnosti (procesu tvorby právnych predpisov) a to najmä vo funkcii riaditeľa kancelárie podpredsedu vlády SR pre legislatívu. Témou legislatívy ste sa zaoberali aj vo svojej dizertačnej práci. Prečo Vás očarila práve táto práca a keď sa pozriete spätne, rozhodli by ste sa dnes možno inak?
V kontinentálnom systéme práva je výklad a aplikácia práva značne obmedzená, preto do popredia vystupuje kvalita tvorby práva. Zákon nemá byť výsledkom náhodnej aktivity alebo vplyvu finančných oligarchov, ale transparentného legislatívneho procesu so zapojením odborníkov a verejnosti.
Kvalitná tvorba práva si vyžaduje systematický prístup, trpezlivosť pri hľadaní konsenzu, ale aj diplomaciu pri utváraní kompromisov v procese kreovania obsahu právnej normy. Vyžaduje si tiež znalosti a praktické skúsenosti. To sú požiadavky, ktoré mi vždy imponovali a boli dôvodom, prečo som uprednostnil tvorbu práva pred jej výkladom alebo aplikáciou.
Navyše, osobne som začínal s aproximáciou práva. Zosúlaďovaniu slovenských právnych predpisov s európskymi normami a právnou lingvistikou som sa venoval aj v inštitúciách EÚ.
Vždy ma lákali náročné úlohy a veľké výzvy. Inak tomu nebolo ani pri rokovaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie, pri tvorbe Ústavy Európskej únie či neskôr Lisabonskej zmluvy v právnom servise Generálneho sekretariátu Rady EÚ v Bruseli. Projektu zavedenia eura na Slovensko som sa venoval počas môjho trojročného pôsobenia v Európskej centrálnej banke, kde som pôsobil ako spravodajca na Slovensku.
Všetky moje pracovné pozície, na Slovensku alebo v zahraničí, boli o tvorbe práva, neraz s využitím cudzojazyčných zdrojových verzií právnych predpisov a informačných systémov. Som veľmi rád, že aj po 25 rokoch praxe, môžem povedať, že by som nemenil. Svoju prácu mám veľmi rád a napĺňa ma, obohacuje aj učí, hoc by som neraz uvítal 48 hodinové dni, aby som sa mal čas aj vyspať.
Nemáte pocit, že vďaka tejto Vašej profesionálnej orientácii, viete do práce zákonodarného zboru a najmä Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR vniesť niečo nové, možno viac profesionálne?
Moje pôsobenie v pozícii predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR je z hľadiska mojej profesionálnej orientácie napĺňajúce. Kombinuje v sebe všetky činnosti, ktorými som sa v doterajšej praxi zaoberal. Od začiatku môjho pôsobenia sa snažím jeho prácu viac profesionalizovať a prinášať aj nové veci.
Poctivo študujeme a skúmame všetky legislatívne návrhy predložené parlamentu. Intenzívne pracujeme so stanoviskami parlamentnej legislatívy. Pri výbore sme vytvorili ďalšie dve poradné odborné komisie s cieľom ešte väčšej profesionalizácie.
Komisia pre tvorbu práva sa stala stálou pracovnou komisiou parlamentu. V istom zmysle je práve obdobou Legislatívnej rady vlády a jej primárnou funkciou je pomáhať členom ústavnoprávneho výboru pri odhaľovaní „medzier“ a nedostatkov v návrhoch zákonov, aj ústavných zákonov, predložených parlamentu vrátane posúdenia stanovísk, ktoré schvaľuje výbor na účely konania pred Ústavným súdom SR, ak je namietaný nesúlad schválených zákonov s Ústavou SR.
Postavenie Ústavnoprávneho výboru SR ako poslednej inštancie kontroly kvality tvorby práva vzrástlo potom, ako sa terajšia vláda rozhodla odňať Ústavnému súdu SR právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s Ústavou SR.
Aké boli Vaše hlavné ciele v pozícii predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR alebo poslanca Národnej rady SR vôbec?
Aktivity koaličného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa vždy odvíjajú od Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré sa snúbi s volebným programom hnutia OĽANO, ktoré v parlamente zastupujem.
Nakoniec, som autorom, resp. spoluautorom 8 kapitol spomínaného volebného programu a preto sa mi jeho jednotlivé posolstvá napĺňajú pomerne ľahko.
Špeciálne je pre mňa dôležitá oblasť zavádzania opatrení, ktoré smerujú k dobre spravovanému štátu, k ochrane verejného záujmu, ku kvalitnej tvorbe práva a spoločnosti bez korupcie a klientelizmu.
Mojou prioritou sú tiež novely zákonov, ktoré uľahčujú a zlepšujú život ľuďom, mladým ale aj seniorom. Reflektovať na potreby ľudí môžete iba vtedy, ak zostávate v ich blízkosti, ak ich máte šancu a čas počuť. Aj to je jeden z dôvodom prečo som zároveň komunálnym poslancom. Ďakujem svojim voličom za dôveru. Verím, že vedia, že ich v mojej nie tak mediálne ľúbivej agende zastupujem korektne a s maximálnym úsilím pomôcť.
V pozícii predsedu ústavnoprávneho výboru som sa posledné dva roky sústredil najmä na reformu justície a zavedenie verejných vypočutí všetkých verejných funkcionárov. Boli nimi napríklad kandidáti na funkciu ústavného sudcu, generálneho alebo špeciálneho prokurátora.
V súčasnosti stojí pred nami výzva vypracovať a schváliť kvalitnú veľkú novelu rokovacieho poriadku parlamentu vrátane obstarania nového moderného informačného systému parlamentu pre sledovanie a stransparentnenie legislatívneho procesu a rokovanie parlamentu a jej výborov.
Budem rád, ak sa nám tiež podarí zosúladiť legislatívne pravidlá vlády a parlamentu v oveľa väčšej miere ako je tomu doteraz.
Pri výkone svojej práce, ale aj v súkromnom živote ste sa určite stretli s činnosťou notárov. Ako ju vnímate?
Činnosť notárov vnímam ako zodpovedné povolanie, na ktoré bol prenesený výkon štátnej moci. Notári sú neraz predĺženou rukou súdu. Rozhodujú vo veciach, ktoré majú z pohľadu bežných ľudí zásadný význam v situáciách, ktoré sú pre nich citlivé. Či už ide o rozhodovanie v dedičských veciach, notárske úschovy alebo v minulosti aj vydržanie. Notári sú neoddeliteľnou súčasti našej spoločnosti a verím, že ich význam bude čoraz väčší. Netreba zabúdať na to, že notári sú súčasťou justície a že dôveryhodnosť justície ako celku sa odvíja aj od dôvery ľudí k notárom.
V čom vidíte z pohľadu svojej funkcie priority notárskej činnosti pre spoločnosť? Myslíte si, že ľudia si uvedomujú potrebu nášho povolania a vedia oceniť služby, ktoré ponúkame?
Očista justície ako celku vrátane jednotlivých právnických povolaní je základom pre zvýšenie dôvery ľudí v spravodlivosť a justíciu.
U notárov podobne, ako v prípade iných právnických profesií, došlo k niektorým individuálnym zlyhaniam, ktorých dôsledkom bol nárast nedôvery v tento profesijný stav. To viedlo vládu k tomu, že zriadila Najvyšší správy súd SR a do jeho právomoci minimálne dočasne, ak nie natrvalo, zahrnula aj disciplinárne konania voči notárom.
Ľudia ocenia služby notárov ešte viac ako doteraz, pokiaľ budú mať dôveru, že nedochádza k zlyhaniam a na ich prácu sa možno v 100% prípadov spoľahnúť.
Ako prioritnú otázku vnímam výkon agendy notárov v dedičskom konaní, nakoniec počas pandémie to bola prakticky jediná činnosť, ktorú notári museli povinne vykonávať.
Verím, že v oblasti rodinného a dedičského práva, ale aj obchodného práva, budú notárom po rekodifikácii priznané nové právomoci, resp. viac právomocí ako majú doteraz. Stačí si porovnať činnosť slovenských notárov s činnosťou, ktorú vykonávajú notári v Českej republike a priestor pre rozšírenie pôsobnosti notárov aj na Slovensku je zrejmý.
Ľudia prichádzajú najčastejšie do styku s notármi pri overovaní svojich podpisov, pri spisovaní a vydávaní listín o právnych úkonoch alebo pri osvedčovaní právne významných skutočností. Preto si uvedomujú dôležitosť ich povolania.
Na druhej strane, málo z ľudí má skúsenosť s notármi ako s mediátormi alebo rozhodcami, čo možno považovať za činnosti, ktoré sú pre mnohých ľudí v spojení s činnosťou notárov neznáme a možno aj tak trochu naškodu.
V Čechách štát zveril notárom priame zápisy do Obchodného registra, v Maďarsku zasa vydávanie platobných rozkazov. Prečo podľa Vás slovenské notárstvo na rozdiel od ostatných notárstiev latinského typu, nezískava nové agendy ale naopak tie existujúce stráca (napr. osvedčovanie vydržania)? Nemyslíte si, že by malo byť v záujme štátu odbremeňovať štátne orgány prenosom niektorých kompetencií na notárov ako orgán verejnej moci podľa vzoru okolitých štátov?
Jednoznačne súhlasím s tým, aby činnosť notárov bola posilnená o agendy, na ktoré majú kapacity a vedeli by to robiť efektívnejšie a rýchlejšie ako agendou preťažené súdy. Som presvedčený, že v priebehu súčasného volebného obdobia bude posilnená činnosť notárov o ďalšie činnosti v agende rodinného alebo dedičského práva a o agendu spojenú so zápismi do Obchodného registra. Nakoniec o tom už aj rozhodla vláda SR na svojom rokovaní.
Vnímam kritiku z radov notárov, ktorá sa týka odňatia agendy osvedčovania vydržaní – túto vec však treba vnímať v širšom spoločenskom kontexte a žiaľ aj v spojení s prípadmi individuálneho zlyhania niektorých notárov, ktorí neboli vždy včas alebo primerane za porušenia zákona potrestaní. S agendou vydržania mám osobne pozitívne aj negatívne skúsenosti. Všeobecne ide o kontroverznú agendu, ktorá sa zneužívala najmä v 90-tych rokoch, čomu výrazne napomáhala aj kvalita vtedajších zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti SR dalo prednosť väčšej právnej istote a konaniu na súde. Až s odstupom času budeme môcť vyhodnotiť, či išlo o múdre rozhodnutie.
Zaoberali ste sa ako poslanec a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR bližšie notárskou problematikou a témami, ktoré v súčasnosti v notárskych kruhoch rezonujú? Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu. Aký je Váš názor na rozšírenie kompetencií notárov a tým aj odbremenenie súdov v niektorých nesporových konaniach?
Donedávna sme riešili výkon činnosti notárov z pohľadu očisty notárskeho stavu v podobe zriadenia Najvyššieho správneho súdu, či presunu agendy vo veciach vydržania, čo mohlo pôsobiť viac negativisticky, ale to by sa malo zmeniť.
Aktivity vlády aj parlamentu by sa mali v blízkej budúcnosti sústrediť práve na odbremenenie súdov v niektorých nesporových agendách a notári sú na takéto účely vhodným a dobre pripraveným profesijným stavom.
Rozšírenie právomocí notárov v agende Obchodného registra je v zásade už hotová vec, a osobne verím, že aj v rodinných a dedičských veciach nastane v blízkej budúcnosti posun v prospech notárskeho stavu.
Špeciálnou kapitolou sú dobrovoľné dražby, kde je ambíciou vlády zaviesť ich v elektronickej podobe, čo bude mať rovnako dopad na činnosť notárov v tejto agende.
Bude to už takmer 20 rokov, kedy Notárska komora SR vybudovala svoj centrálny informačný systém, ktorý umožnil rozšíriť portfólio právnych služieb poskytovaných občanom ako aj podnikateľom, najmä vedenie notárskych centrálnych registrov. Myslíte si, že štát dostatočne využíva možnosti, ktoré sú schopní poskytovať notári či už po odbornej alebo technickej stránke?
Skutočnosť, že Notárska komora SR už takmer 20 rokov v zásade bez pomoci štátu prevádzkuje centrálny informačný systém treba oceniť. Bez nich si možno hladký priebeh viacerých agend patriacich do pôsobnosti notárov len ťažko predstaviť, či už ide o agendu záložných práv, asignovanej dane, notárskych zápisníc, osvedčovania podpisov alebo dražieb.
Práve v súvislosti so zavedením elektronických dražieb na Slovensku si štát musí zodpovedať otázku, či chce budovať vlastný informačný systém alebo podporí systém vytvorený Notárskou komorou SR.
Je zrejmé, že ak informačný systém nedostáva od štátu podporu, musia ho financovať podnikatelia či bežní ľudia, čo sa v prípade niektorých poplatkov nestretáva s pochopením, pretože sa javia byť vysoké, či duplicitné.
Rád by som sa tejto otázke v blízkej budúcnosti viac venoval, pretože využívanie informačných systémov, osobitne ak sú informačnými systémami verejnej správy, by malo byť bezplatné a užívateľsky nenáročné, takže ak nám aj samotní notári signalizujú, že je tu priestor na zlepšenie, treba sa na to sústrediť.
Na druhej strane sa rovnako treba sústrediť na to, že odmeňovanie notárov je aj po dvadsiatich rokoch takmer bezo zmeny a ak sa majú znižovať poplatky za prevádzkovanie informačného systému Notárskej komory SR, resp. zvyšovať pokuty, ktoré možno udeliť v disciplinárnom konaní voči nim, je potrebné upraviť výšku odmien notárov tak, aby zodpovedala súčasnej dobe.
V mnohých moderných štátoch je notárom zverené aj spisovanie zmlúv známych ako tzv. predmanželské. Je tomu tak aj v susednej Českej republike. Množstvo klientov sa na nás obracia s požiadavkou spísať takúto zmluvu a bývajú zaskočení, keď ich informujeme, že na Slovensku takáto možnosť nie je. Ako sa k tejto téme staviate Vy?
Súčasná úprava rodinného aj dedičského práva na Slovensku je nevyhovujúca, v istom zmysle je poplatná dobe socializmu, v ktorej vznikla. Moderná informačná spoločnosť si vyžaduje nový Občiansky zákonník, čo si dnes uvedomuje už nielen odborná právnická verejnosť, najmä vďaka Českej republike, kde žije početná skupina Slovákov v zahraničí, ktorá má aj v praxi s čím slovenskú úpravu občianskeho práva porovnávať.
Nielen predmanželské zmluvy, ale aj dedičské odkazy, či správcovia majetku poručiteľa a vykonávatelia jeho poslednej vôle aj po jeho smrti v oveľa širšom rozsahu, aký dnes na Slovensku poznáme, sú inštitútmi, ktoré moderná slovenská verejnosť od nového Občianskeho zákonníka očakáva.
Očakávania liberálne zmýšľajúcej časti verejnosti smerujú voči úprave majetkových práv vrátane dedenia, ktorá uľahčí život osobám žijúcim v spoločnej domácnosti. Špecifickými očakávaniami slovenského zahraničia voči notárom budú v blízkej budúcnosti otázky súvisiace s dedením spojeným s cudzím (medzinárodným) prvkom. Všetky tieto otázky, ktorých riešenie je záväzkom vyplývajúcim z programového vyhlásenia terajšej vlády, sú nerozlučne späté s výkonom práce notárov a verím, že sa ich dočkáme už čoskoro aj na Slovensku.
Ak Vám zvýši čas aj na vlastné záujmy, prezradíte nám, čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Keďže máme v rodine bábätko, najradšej trávim voľný čas s vlastnou rodinou. Odkedy som sa stal poslancom parlamentu, voľný čas je pre mňa pomerne neznámy termín. Verím však, že časom sa budem vedieť vrátiť aj k športu, zahrať si tenis, dopriať si výlet do prírody, či sa vrátiť k zvyku pravidelného čítania dobrých kníh, nie nevyhnutne odborného charakteru. Mrzí ma, že tiež zanedbávam stretnutia s priateľmi, ktoré sa často redukujú na telefonáty.
Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka Prezídia Notárskej komory SR a členka Redakčnej rady časopisu
