Predkladanie „prílepkov“ k zákonom nie je v súlade s volebným programom hnutia OĽANO ani s programovým vyhlásením novej vlády. Je jednoznačne zakázané rokovacím poriadkom parlamentu a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. Novela zákona o štátnej službe je potrebná, ale ani najlepší úmysel nemôže ospravedlniť protizákonné konanie a porušenie pravidiel legislatívneho procesu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR sa na svojej 14. schôdzi zaoberal siedmymi návrhmi zákonov predložených vládou SR v skrátenom legislatívnom konaní. Dva z nich však vzbudzujú osobitnú pozornosť. Vyvolávajú vážne pochybnosti v otázke ich súladu s pravidlami upravujúcimi legislatívny proces.
V prvom rade je to tzv. veľký kompetenčný zákon, ktorý každá nová vláda zvykne meniť po parlamentných voľbách. V posledných volebných obdobiach sa tak dialo v skrátenom legislatívnom konaní, ktorého striktné podmienky upravuje zákon – rokovací poriadok parlamentu. Viacerí členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, jeho predseda Milan Vetrák ani poslanec Ondrej Dostál skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona v pléne ani nepodporili.
Druhým kontroverzným vládnym návrhom zákona je novela zákona o štátnej službe v podobe tzv. prílepku, t. j. obsahovo nesúvisiacej novely zákona pridanej k hlavnému zákonu a to novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vládny návrh zákona spolu „s prílepkom“ bol schválený tesnou väčšinou členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR.
Ako uviedol jeho predseda Milan Vetrák, ktorý za prílepok k zákonu na rokovaní výboru nehlasoval: „Predkladanie „prílepkov“ k zákonom nie je v súlade s volebným programom hnutia OĽANO ani s programovým vyhlásením tejto vlády, je jednoznačne zakázané rokovacím poriadkom parlamentu a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. Uvedomujem si, že novela zákona o štátnej službe je potrebná, ale ani najlepší úmysel nemôže ospravedlniť protizákonné konanie a porušenie pravidiel legislatívneho procesu. Na výbore sme zdvihli varovný prst a naznačili vláde, poslancom aj výborom parlamentu, že ústavnoprávny výbor nebude tolerovať predkladanie tzv. prílepkov k zákonom ani iné vážne porušenie pravidiel legislatívneho procesu, pretože takéto postupy znižujú dôveryhodnosť parlamentu v očiach verejnosti a odborný charakter jeho ústavnoprávneho výboru.“.
Obavy z možného zneužívania skráteného legislatívneho konania naznačila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák víta plánované zriadenie Úradu podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie, ktorý by mohol vniesť do legislatívnych návrhov vlády SR požadovanú kvalitu. V programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020-2024 sa uvádza, že jedným z cieľov je zabezpečenie kvalitnej tvorby práva na parlamentnej úrovni. Ústavnoprávny výbor parlamentu si na tieto účely plánuje zriadiť svoj poradný orgán – komisiu, ktorá bude zložená z odborníkov na ústavné, občianske, trestné, správne, finančné a iné odvetvia práva, a to čo najskôr po skončení koronakrízy.
