Reformu stavebnej legislatívy sprevádza vlna kritiky, pričom sa pozornosť v zásade sústreďuje len na to, že sa zmenila voľba a odvolávanie šéfa celoštátneho stavebného úradu a dĺžka jeho funkčného obdobia. Pritom, ak si porovnávame šéfa Úradu pre verejné obstarávania, ide o takmer rovnakú situáciu.
Slovensko patrí v porovnaní s ostatnými štátmi Európy k najviac zaostalým, pokiaľ ide o dĺžku stavebného konania a komplikovanosť procesov. Roky na to poukazuje samospráva, aj preto sme na reformu dostali európske peniaze z Plánu obnovy. Je jasné, že ak sa skracujú procesy, skracujú sa aj pri posudzovaní životného prostredia. Ešte minulý rok, keď sa prijímal nový stavebný zákon, tak sa veci ošetrili tak, aby ochrana životného prostredia utrpela čo najmenej.
Keď z bývalej koalície odišla SaS, prišiel pokus zo strany Sme rodina urobiť revíziu reformy národných parkov. Vtedy rázne zasiahol Igor Matovič a hoci by na takúto revíziu bola väčšina hlasov v parlamente, aj Sme rodina túto dohodu rešpektuje, hoci už koaličná zmluva skončila v marci tohto roka.
Aj teraz, keď Sme rodina predložila novelizáciu 68 zákonov súvisiacich s reformou stavebnej legislatívy, bolo to práve OĽANO, ktoré zachraňovalo ekoaktivistov a ochranu životného prostredia. A nielen to. Zachraňovali sme aj peniaze daňových poplatníkov a návrhy, ktoré by umožnilo „Eldorado“ pre developerov a finančné skupiny.
Nie je tajomstvom, že súčasná parlamentná opozícia vrátane Sme rodiny nemá problém uprednostňovať bezbrehú výstavbu pred ochranou životného prostredia a žiaľ je to aj samospráva, osobitne ZMOS.
Čo sa teda vlastne OĽANO podarilo presadiť v rámci balíka stavebnej legislatívy, resp. čomu sa podarilo zabrániť? Okrem iného:
1. Zabránili sme tomu, aby sa agenda posudzovania vplyvov na životné prostredie presunula pod stavebný úrad. O ochrane životného prostredia musia rozhodovať ochranári, nie stavbári.
2. Zabránili sme tomu, aby sa agenda mapovania Slovenska (ZB GIS) presunula z katastra na stavebný úrad. Tým sme ušetrili daňovým poplatníkom niekoľko stoviek miliónov eur.
3. Zabránili sme tomu, aby v súčasnosti priemerné poplatky v stavebnom konaní cca 20 eur zdraželi na cca 100 eur.
4. Zabránili sme tomu, aby sa primátor alebo starosta mohol dohodnúť s developerom a namiesto 5-poschodovej budovy postaviť 20-poschodovú budovu napr. za to, že postaví vedľa nej škôlku. Takéto dohody sme obmedzili na 20% objemu stavby, čiže pri 5-poschodovej budove navýšenie na 6-poschodovú. Vnútorný objem sme neobmedzovali, lebo samospráva potrebuje napr. nájomné byty (t.j. takouto dohodou bude možné zmeniť kancelárie na byty – tzv. úprava vnútorného mixu stavby).
5. Presadili sme rýchlejšiu výstavbu nemocnice Rázsochy (novela zákona o verejných prácach ako súčasť balíka).
6. Presadili sme, aby zastupiteľstvá mohli uznesením prikázať starostovi a primátorovi obstarať zmenu a doplnenie územného plánu, napr. s cieľom vytvorenia zelene, parku, sadových úprav a pod.
7. Zefektívnili sme komunálne referendum v Bratislave a Košiciach tak, že sme znížili požiadavku na počet podpisov z 30% na 20% a prvýkrát v histórii aj kvórum z 50% na také percento, ktoré sa zhoduje s percentom, v akom ľudia prišli voliť v posledných komunálnych voľbách pred vyhlásením referenda v danej obci alebo meste.
Iste, sú aj veci, ktoré sa nepodarili vyrokovať, prípadne im zabrániť. Ak už spomínané „zabetónovanie“ šéfa stavebného úradu na jeho stoličke, hoci nie je jediným takýmto funkcionárom.
Som však rád, že rozumní ekologickí aktivisti, k akým patrí aj môj poslanecký kolega Jaro Šíbl, si uvedomujú, čo sa dalo reálne pri súčasnom zložení parlamentu dosiahnuť a čo sa podarilo.
Fotka ma s Jarom Šíblom zachytáva deň po hlasovaní o stavebnej legislatíve, keď sme v pohodovej nálade riešili novelu zákona o Environmentálnom fonde.
Extrémy nie sú v poriadku, ani bezbrehý development ani ekoterorizmus.
