Kde vidím v súčasnosti problém, ak sú verejní funkcionári vlastníkmi firiem.
Už dlhšiu dobu verejnosť veľmi citlivo vníma skutočnosť, ale aj negatívne dopady toho, keď verejní funkcionári ako napr. poslanci parlamentu, členovia vlády a pod. vlastnia obchodnú spoločnosť, podiel, či akcie z nej, a súčasne rovnaká spoločnosti sa podieľajú na biznise so štátom alebo prijímajú zákazky a dotácie verejnej správy.
Verejnosť jednoducho neverí tomu, že ak predseda parlamentu Boris Kollár, ako vlastník rádia, dostane od štátu dotáciu, alebo ak firma ministerky Márie Kolíkovej poškodí vlastníkov pozemkov, alebo ak Radovan Kazda navrhne legislatívu, ktorá prinesie úžitok jeho firme, že takýto výsledok nie je dôsledkom skutočnosti, že súčasne pôsobia v politike a vykonávajú funkciu verejných činiteľov. Navonok sa táto situácia javí ako konflikt záujmov, hoci tak v skutočnosti a ani podľa zákona nemusí byť.
Čo by mohlo pomôcť? Nebolo by to v rozpore s Ústavou SR?
V súčasnosti platí, že ak má verejný funkcionár živnosť, musí si ju pred vstupom do politiky pozastaviť. Prichádza tým o klientov a zákazky, navyše musí platiť za je potenciálne pochybenia a ručí celým svojím majetkom, pri vlastníkovi spoločnosti je to inak. Pri živnosti teda nie je obmedzené len „konateľstvo“ za živnosť, ale aj majetková účasť a ďalší rozvoj živnosti.
Živnosť je pritom jedným z druhov podnikania, čiže ak by malo byť protiústavným krokom, že určitým spôsobom obmedzíme podnikanie verejných funkcionárov v prípade vlastníctva firiem, už aj dnešné obmedzenia podnikania na živnosť by museli byť protiústavné. Spôsob, akým by sa malo obmedziť účastníctvo na podnikaní obchodnej spoločnosti počas výkonu funkcie verejného činiteľa by som ešte rád podrobil odbornej diskusii a analýze zo strany Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady SR, aby sme na Slovensku zaviedli obmedzenie, ktoré už bolo odskúšané v niektorom z členských štátoch Európskej únie.
Kazda mal oznámiť konflikt záujmov. Dodržujú to poslanci? Nemalo by sa s tým niečo urobiť?
Ústavný zákon, ktorý zakazuje konflikt záujmov, ukladá verejnému funkcionárovi verejne oznámiť najneskôr pred hlasovaním v danej veci, že má osobný záujem na schválení určitého zákona, uznesenia alebo rozhodnutia. Veľmi často to prichádza do úvahy v komunálnej politike pri predaji alebo prenájme obecného/mestského majetku, ale môže sa to stať aj v parlamente pri schvaľovaní zákona alebo aj pri súhlase s vydaním sudcovi na rozhodnutie o väzbe, ako tomu bolo nedávno pri poslancovi Róbertovi Ficovi.
Je pravda, že dodržovanie tohto pravidla je málo využívané. Možno aj preto, že za porušenie zákonnej povinnosti neukladá ústavný zákon žiadnu sankciu. Musím však veľmi rád priznať, že je v princípe zhoda naprieč politickým spektrom, že pri najbližšej novelizácii ústavného zákona o ochrane verejného záujmu by sme mohli predmetné ustanovenie upraviť tak, že aj za porušenie zákona dostane verejný funkcionár zodpovedajúcu sankciu.
