Máme tu ďalší prípad, keď sa minister alebo poslanec síce vzdal konateľstva vo vlastnej alebo rodinnej firme, ale naďalej zostal jej vlastníkom, a tak nikto neuverí, že zmeny legislatívy alebo dotácie, ktoré firma dostáva od štátu, sa nedejú aj s jeho pričinením.
V tomto volebnom období sme tu mali prípad predsedu parlamentu Borisa Kollára (SME rodina) a jeho FUN rádia s dotáciami od štátu, ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS) a jej firmu, ktorá okradla ľudí pri výkupe pozemkov a najnovšie aj poslanca parlamentu Radovana Kazdu (SaS) a jeho firmu pôsobiacu v oblasti odpadov.
Opakovane sa ukazuje, že verejný funkcionár, ktorý vlastní firmu, sa verejnosti nejaví ako nestranný a každý jeho pokus zmeniť legislatívu v oblasti, v ktorej jeho firma podniká, alebo každá štátom alebo štátnym podnikom udelená dotácia pre jeho firmu, bude vždy vnímaná ako vec, ktorá sa podarila s jeho pričinením, aj keď to tak vôbec nemuselo byť.
Riešením je v ústavnom zákone o zákaze konfliktu záujmov zakázať nielen konateľstvo, ale aj vlastníctvo obchodných spoločností. Kto chce robiť politiku, mal by zabudnúť na biznis. Dnes to už pre živnostníkov takto platí, malo by to platiť aj pre podnikateľov.
