To bolo rečí, výkrikov a obviňovania zo strany poslancov opozície, ako likvidujeme demokraciu a právny štát na Slovensku a akú protiústavnú novelu Ústavy SR sme v roku 2020 v parlamente schválili. Dokonca neváhali tieto svoje demagogické názory spísať formou podania na Ústavný súd SR a domáhať sa vyhlásenia reformy justície našej vlády z roku 2020 za protiústavnú.
Pravda je však úplne iná a Ústavný súd SR to konštatoval jednoznačne. Zmietol zo stola podanie opozície, pričom konštatoval, že hoci nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov (a teda aj noviel Ústavy SR) s Ústavou SR, je tak kedykoľvek pripravený spraviť, ak by nejaká novelizácia tejto základnej právnej normy zasahovala do materiálneho jadra Ústavy SR. Novela Ústavy SR z roku 2020 – reforma justície však takýto zásah nepredstavuje.
Už len dodám, že nepatrím medzi zástancov obmedzenia právomoci Ústavného súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s Ústavou SR. Som rád, že sa Ústavný súd SR vysporiadal s novou situáciou tak, že si vzal na seba právomoc zasiahnuť v prípade, že by v budúcnosti nejaká extrémistická vláda chcela zasahovať do materiálneho jadra našej ústavy.
Potom ako Ústavný súd SR odmietol takmer všetky podania na protiústavnosť pandemických opatrení a vyhlásení núdzových stavov, novelu zákona o prokuratúre napadnutej generálnym prokurátorom aj opozíciou zároveň, bola táto opozičná fraška s údajnou protiústavnosťou novely Ústavy SR z roku 2020 snáď na dlhší čas poslednou, ktorou sa musel Ústavný súd SR zaoberať.
