Predseda parlamentu sa nechal počuť, ako mu záleží na presadení možnosti skrátiť volebné obdobie súčasnej vlády prostredníctvom referenda a tiež sa rozhorčil nad tým, že niektorí koaliční politici odmietajú si sadnúť za okrúhly stôl s opozíciou, resp. nejavia záujem o otázku referenda.
Skúsme si preto pripomenúť, ako je to s referendom a postojom OĽANO k nemu:
1. OĽANO opakovane ako jediná parlamentná strana v rokoch 2012 až 2020 predkladala do parlamentu návrhy týkajúce sa zefektívnenia a záväznosti výsledkov referenda. Žiaľ neúspešne. Vtedy Robert Fico ani Peter Pellegrini nechceli o referende nič počuť. Fico dokonca úvahy opozície o predčasných voľbách v čase svojej vlády označoval za podvod na voličoch, smiešne stranícke ambície a zaťahovanie vlády do žabomyších vojen opozície. To je presne to, čo robí on dnes, ak sa predčasných volieb dožaduje.
2. OĽANO bolo zároveň jedinou parlamentnou stranou, ktorá v rokoch 2012 až 2020 ponúkla aspoň nejaké riešenie na úpravu referendovej kampane, keďže tá je dnes upravená len popri volebnej kampani a nedostatočne.
3. OĽANO však zároveň po celé obdobie rokov 2012 až 2020 nielen vo svojich legislatívnych návrhoch, ale aj vo volebných programoch 2016 a 2020 jednoznačne presadzovalo, že predmetom referenda nemôže byť skrátenie funkčného obdobia parlamentu. Práve to by bol podvod na voličoch, ak by sme s tým zrazu súhlasili.
4. OĽANO je jedinou koaličnou stranou, ktorá pri tvorbe Programového vyhlásenia tejto vlády požadovala úpravu pravidiel referenda. Koaliční partneri to v marci 2020 odmietli. OĽANO otázku referenda znovu vrátilo do hry pri novelizácii Ústavy SR koncom roka 2020 a do tretice v januári 2021, vždy neúspešne vďaka koaličným partnerom. Hnutiu OĽANO nemá dnes právo nikto vyčítať, že o tému referenda záujem nemá. Boris Kollár si na referendum spomenul potom, ako sa pod jeho vyhlásenie iniciované Ficom a Pellegrinim podpísalo 600 000 ľudí. Prečo až vtedy, vie len on sám.
5. Ústavný súd SR vo vzťahu k referendu konštatoval, že primárne slúži ako nástroj normotvorby, nie ako nástroj ad hoc riešení na odvolávanie konkrétnych verejných činiteľov. Preto aj uviedol, že najskôr sa má zmeniť Ústava SR tak, že bude možné skrátiť volebné obdobie ktorejkoľvek a nielen tejto vlády a následne možno uskutočniť referendum o skrátení konkrétneho volebného obdobia. To je však možné spraviť nielen v parlamente, ale Ústava SR sa dá zmeniť aj prostredníctvom referenda. Prezidentka v tejto veci len zopakovala to, čo ústavný súd, preto jej zaťahovanie do diskusie spôsobom, že aj ona podporuje zmenu Ústavy SR smerom k skráteniu volebného obdobie v parlamente, nie je namieste.
6. Ficovi ani Pellegrinimu sa však dve referendá po sebe robiť nechce, preto sa snažia destabilizovať situáciu na Slovensku tým, že vťahujú do svojho politikárčenia predsedu parlamentu v nádeji, že parlament im s jedným referendom vypomôže v podobe zmeny Ústavy SR. Prečo sa do tejto hry necháva zatiahnuť aj Boris Kollár zostáva záhadou.
7. Podpisy 600 000 voličov majú svoju váhu, nemožno ju však preceňovať. Zďaleka to nestačí ani na to, aby sa referendum platne konalo a už vôbec nie na to, aby bolo úspešné. Stačí si len spomenúť na referendum o rodine, keď Aliancia za rodinu vyzbierala viac ako 400 000 podpisov a na referendum neprišlo ani 25% oprávnených voličov. Veľa ľudí je totiž nespokojných s každou vládou, ale ruku k dielu nikdy nepriloží a tiež istá časť voličov síce neobľubuje súčasnú vládu, ale určite si neželá ani návrat predošlej v akejkoľvek podobe. Každý, kto zberal podpisy pod petíciu, uzná, že vyzbierať 600 000 podpisov je poriadna drina, treba však zároveň dodať, že až takmer 4x toľko by bolo treba vôbec na to, aby bolo referendum platné.
8. Ak Robert Fico alebo Peter Pellegrini, ale koniec koncov aj Boris Kollár, chce nechať rozhodovať ľudí o osude vlády, nech ich nechá rozhodnúť o zmene Ústavy SR v referende. Nech ľudia a nie poslanci v parlamente povedia, že chcú skrátenie volebného obdobia ktorejkoľvek vlády a keď bude referendum úspešné, nech ľudia a nie politici rozhodnú v následnom referende o skrátení terajšieho volebného obdobia. Potom to bude o ľuďoch a nie o politikoch a politikárčení.
9. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR by referendum malo primárne slúžiť ako nástroj normotvorby. Je potom čas zamyslieť sa nad tým, či by skráteniu volebného obdobia nezodpovedalo viac ľudové hlasovanie ako referendum. Ale keď ľudové hlasovanie, potom aj s dôsledkami, aké to má, keď sa neúspešne odvoláva prezident SR.
10. Návrh na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta musia schváliť 3/5 všetkých poslancov. Ak je ľudové hlasovanie neúspešné, prezident rozpustí parlament a začne mu plynúť nové funkčné obdobie. Aká bude konzekvencia v prípade neúspešného ľudového hlasovania o skrátení volebného obdobia, t. j. de facto o odvolaní vlády? Že poslanci, ktorí ho navrhli, prídu o mandát? Alebo ak sa bude konať na základe petície občanov, že začne neúspešne odvolávanej vláde plynúť nové 4-ročné volebné obdobie? Lebo bez akejkoľvek konzekvencie budeme mať ľudové hlasovanie o skrátení volebného obdobia každú chvíľu, keďže vždy je podstatná časť voličov nespokojná s výsledkami parlamentných volieb.
11. Nemám problém stretnúť sa s ktorýmkoľvek platne zvoleným poslancom parlamentu, hoc aj za okrúhlym stolom. Rozumiem preto predsedovi parlamentu, ak je nesvoj z toho, že niektorí poslanci majú iný postoj. Riešenie však existuje a už bolo aj za tejto vlády odskúšané. Najskôr sa stretne za okrúhlym stolom koalícia a dohodne sa na spoločnom riešení a následne sa môže osloviť opozícia, pretože sa nedá vylúčiť, že môže mať podnetné návrhy. Len si treba pripomenúť aj dlhodobú zvyklosť, že statusové otázky sa riešia tak, že sa netýkajú tých, ktorí o nich rozhodujú.
Čiže ani otázka skrátenia volebného obdobia by sa už nemala týkať tejto vlády, ale najskôr tej ďalšej. Otázkou je, či bude mať Robert Fico a Peter Pellegrini aj v takom prípade ochotu si sadnúť za jeden stôl a diskutovať o tom, ako to bude s odvolávaním vlády po roku 2024?