Ale nie o tom som chcel…
V posledných dňoch médiá, poslanci a verejnosť hodnotí ročné pôsobenie Maroša Žilinku vo svojej funkcii. S generálnym prokurátorom mám štandardnú pracovnú komunikáciu, ktorá je veľmi promptná a vecná. Častokrát operatívnejšia a funkčnejšia než s niektorými členmi vlády a štátnymi funkcionármi.
Všímam si tiež aktivitu Maroša Žilinku na sociálnych sieťach, je neporovnateľne intenzívnejšia ako v minulosti. Je však na zamyslenie, prečo si komunikácia generálneho prokurátora našla primárne odozvu iba v radoch opozície a dezolátov.
Vo výročnej správe o stave zákonnosti na Slovensku, ktorá hodnotí vládu Igora Matoviča a rok 2020, nebola konštatovaná ani jedna nezákonnosť, hoci práve opozícia celý čas traumatizuje slovenskú verejnosť s hypotézami o rozklade právneho štátu a prijímaní protiústavných zákonov. Preto som počas rozpravy v pléne parlamentu vyzval opozíciu, aby nezahlasovali za správu generálneho prokurátora o stave zákonnosti, ak si skutočne myslia to, čo tvrdia. Ozaj si myslíme, že konali v súlade so svojim slovami?
Je však pravdou, že neuralgickým bodom agendy generálneho prokurátora je ustanovenie § 363 Trestného poriadku. Maroš Žilinka si ho vysvetľuje veľmi osobne a používa ho spôsobom, ktorý najnovšie kritizoval aj senát Najvyššieho súdu SR.
Podávanie podnetov na Ústavný súd, ktoré sú neúspešné tiež neprispieva dobrému menu Generálnej prokuratúry. To ma mrzí. Úpravu paragrafu 363 musíme čo najskôr vyriešiť. Už na tom pracujeme. Zatiaľ neprezradím viac. 
Ďakujem za vianočné želanie a úprimne želám nám všetkým pohodu, spokojnosť a hlavne zdravie nám všetkým, ale je rozvahu a múdrosť, empatiu a spravodlivosť.
