Ustanovenie § 363 Trestného poriadku považujem za nesystémový prvok trestného práva, ktorý vytvára priestor pre hrubé zneužívanie právomoci generálnym prokurátorom, osobitne v prípadoch, ak ide o osobu, ktorá nevykonáva svoju funkciu riadne a čestne. K takémuto rozhodovaniu s konečnou platnosťou, dokonca v protiklade s rozhodnutiami súdov v tej istej veci, dochádza zo strany generálnych prokurátorov dlhodobo a tento stav je naďalej neudržateľný. Bez ohľadu na to, kto je generálnym prokurátorom sa terajšia vládna koalícia v Programovom vyhlásení vlády dohodla, že ponechanie ustanovenia § 363 Trestného poriadku v jeho súčasnej podobe nie je naďalej možné.
Diskusia sa už niekoľko mesiacov vedie ohľadne rozsahu obmedzenia právomoci generálneho prokurátora. Pri miernejšom legislatívnom obmedzení by mohol generálny prokurátor svoju právomoc využiť len pri rozhodnutiach meritórneho charakteru, akými sú uznesenie o začatí trestného stíhania alebo uznesenie o vznesení obvinenia. Pri tvrdšom legislatívnom obmedzení by generálny prokurátor mohol svoju právomoc využiť výlučne v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie alebo ktorá je obvinená, a nie aj v jej prospech, ako sa to stalo aktuálne voči Pčolinskému, Haščákovi, Kollárovi a ďalším.
Viem o tom, že ministerka spravodlivosti chce túto otázku riešiť vo veľkej novele trestnoprávnych kódexov ku koncu tohto roka, vzhľadom na aktuálne spoločensko-politické dianie však budem iniciovať, aby sa ustanovenia § 363 Trestného poriadku zmenilo čo najskôr poslaneckým návrhom zákona.
